Domov
Aktuality
Falošné bombové hlásenia ako nástroj škodlivej činnosti Falošné bombové hrozby alebo hlásenia nie sú novým fenoménom. Už pred rozsiahlym rozvojom informačných technológií do podoby, ktorú poznáme dnes, boli podobné útoky vykonávané napríklad prostredníctvom telefonátov alebo výhražných listov. Moderné technické prostriedky komunikácie a anonymizácie na internete však útočníkom otvorili nové možnosti vykonávať asymetrické hrozby cez masové komunikačné…
Nie je ničím výnimočným, že krajiny v rámci svojich aktivít smerom do zahraničia používajú takzvanú mäkkú silu, ktorej súčasťou je aj rôznorodé kultúrne pôsobenie, v politologickej diskusii známe ako kultúrna diplomacia. Tá sama o sebe nepredstavuje hrozbu pre druhé krajiny a slúži na rozšírenie povedomia o danej krajine a vylepšenie jej imidžu a budovaní pozitívnej “značky” v medzinárodnom prostredí. Niektorí medzinárodní aktéri však tento legitímny nástroj kultúrnej diplomacie zneužívajú v rámci hybridného pôsobenia.
EU DisinfoLab: Ako spoznať koordinované neautentické správanie? (originálny názov: Coordinated Inauthentic Behaviour Detection Tree) EU Disinfolab je nezávislou organizáciou, ktorá zhromažďuje poznatky a odborné znalosti o dezinformáciách v Európe Koordinované neautentické správanie (Coordinated Inauthentic Behaviour, skr. CIB) je v súčasnosti stále viac diskutovaným fenoménom a problémom sociálnych sietí. Tejto problematike venujú aj rôzni odborníci bojujúci proti dezinformáciám…
Zaujímavosti zo sveta: Agentúra pre psychologickú obranu (originálny názov: Myndigheten för psykologiskt försvar) Rozvoj informačných technológií priniesol okrem nespočetných výhod aj viaceré hrozby a nové nástroje na manipuláciu a rozširovanie vplyvu nepriateľskými aktérmi prostredníctvom cieleného šírenia škodlivých informácií. Z tohto dôvodu sa stala potreba inštitúcií venujúcich sa obrane informačného priestoru dôležitejšou než kedykoľvek predtým. Vo Švédsku preto od…
Strategické dokumenty
Základné koncepčné a strategické dokumenty v oblasti hybridných hrozieb
Dokument vychádza z Bezpečnostnej stratégie SR (schválenej v roku 2021) a z programového vyhlásenia vlády na roky 2021 až 2024. Náš štát ním reaguje na zmeny medzinárodného bezpečnostného prostredia. Úlohou Akčného plánu koordinácie boja proti hybridným hrozbám (APHH) je doplniť a posilniť koordinovaný mechanizmus boja proti takémuto pôsobeniu.
V roku 2017 Bezpečnostná rada Slovenskej republiky prijala uznesenie č. 538, v ktorom identifikovala hybridné hrozby ako zásadný problém pre Slovensko ako člena EÚ a NATO. V tejto súvislosti bola vypracovaná Koncepcia pre boj Slovenskej republiky proti hybridným hrozbám, ktorá okrem iného obsahuje definíciu pojmu hybridné hrozby a návrh inštitucionálneho rámca a opatrení na posilnenie odolnosti krajiny.
Ide o zásadný strategický dokument v oblasti bezpečnosti štátu. Vychádza z Ústavy Slovenskej republiky a ďalších medzinárodných politických i zmluvných záväzkov Slovenskej republiky. Bezpečnostná stratégia pomenúva hodnoty nášho štátu, životne dôležité bezpečnostné a strategické záujmy Slovenska, ako aj ciele v oblasti bezpečnostnej politiky.
Ide o najnovší dokument EU JRC, ktorý sa venuje budovaniu odolnosti voči hybridným hrozbám z koncepčného hľadiska. Sedem prípadových štúdií uvedených v tomto dokumente poukazuje na to, do akej miery môžu aktivity hybridných hrozieb narušiť a oslabiť základy dobre fungujúceho demokratického ekosystému. Nový model reflektuje na aktuálnu bezpečnostnú situáciu v Európe a vzhľadom aj na aktuálne prebiehajúcu Ruskú vojnu na Ukrajine navrhuje súbor opatrení a aktivít na posilnenie našej spoločnej odolnosti.
Vzdelávací kurz o hybridných hrozbách pre zamestnancov verejnej správy: posilnite Vašu odolnosť voči hybridným hrozbám
Potreba vzdelávacieho kurzu vznikla v rámci projektu, ktorého cieľom je budovať odborné kapacity, mapovať zraniteľnosti voči hybridným hrozbám a realizovať protiopatrenia vo verejnej správe v boji proti hybridným hrozbám za účelom budovania odolnosti Slovenska.
