Preskočiť na hlavný obsah
Aktualita

Úvod

Čo znamená pojem hybridné hrozby ?

Hybridné hrozby sú súbor nátlakových a podvratných činností, konvenčných a nekonvenčných, vojenských a nevojenských metód, ktoré môžu štátne aj neštátne subjekty koordinovaným spôsobom využívať na dosiahnutie konkrétnych cieľov bez formálneho vyhlásenia vojny pod prahom zvyčajnej reakcie.

Ide o koordinované podvratné a vplyvové aktivity pôsobiace súbežne vo viacerých oblastiach spoločnosti, ktorých cieľom je oslabiť či poškodiť daný štát a pomôcť presadiť strategické ciele a záujmy cudzieho nepriateľského štátu či neštátnej skupiny.  

V Koncepcii pre boj Slovenskej republiky proti hybridným hrozbám z roku 2018 sú hybridné hrozby definované ako „súbor nátlakových a podvratných činností, konvenčných a nekonvenčných, vojenských a nevojenských metód, ktoré môžu štátne aj neštátne subjekty koordinovaným spôsobom využívať na dosiahnutie konkrétnych cieľov bez formálneho vyhlásenia vojny a pod prahom zvyčajnej reakcie“. Na to, aby mohlo ísť o hybridnú hrozbu je potrebné súčasné využitie niekoľkých, najmenej troch druhov nástrojov či aktivít.

Takéto hybridné hrozby vo svojom dôsledku polarizujú spoločnosť, vnášajú neistotu, a tým podkopávajú legitimitu, dôveryhodnosť, akcieschopnosť štátnych inštitúcií a demokratický ústavný poriadok. Svojim dopadom majú negatívny vplyv na realizáciu bezpečnostných záujmov štátov, ktoré sú im vystavené. 

Tieto aktivity sú často koordinované, zameriavajú sa na lokálne zraniteľnosti a sú navrhnuté tak, aby aj po ich prípadnom odhalení bolo ťažké určiť, kto za nimi stojí, čo sťažuje schopnosť reakcie a adekvátnej odpovede. 

Ako sa hybridné hrozby prejavujú?

Najčastejšie sa s témou hybridných hrozieb spájajú pojmy ako dezinformácie, propaganda, špionáž, kybernetické útoky, vplyvové a informačné operácie, zasahovanie do volieb, strategická korupcia, polovojenské skupiny, alebo energetický a ekonomický nátlak, keďže patria medzi najčastejšie využívané nástroje hybridných hrozieb.

Nástrojov hybridných hrozieb je však oveľa viac a v dokumente Prostredie hybridných hrozieb: Koncepčný model od Spoločného výskumného centra EÚ je ich obsiahnutých až 40. Nie každé využitie jedného z vyššie uvedených nástrojov však automaticky znamená, že sa jedná o prípad výskytu hybridnej hrozby. Hybridnou hrozbou sa stáva až koordinované, centrálne riadené využívanie viacerých nástrojov s rovnakým cieľom a rovnakým nepriateľským aktérom.

Presadzovanie vlastných ekonomických či geopolitických záujmov v medzinárodných vzťahoch pomocou diplomacie a ostatných „mäkkých“ foriem pôsobenia je bežnou súčasťou vzťahov medzi štátmi. To, čím sa hybridné hrozby líšia od týchto foriem medzinárodnej politiky je úroveň koordinácie medzi rôznymi nástrojmi a najmä cieľ takéhoto pôsobenia, ktorým je ochromenie a rozvrat spoločnosti, či jej bezpečnostných a vládnych štruktúr, ako príprava na vojenský útok, či ako samostatný cieľ. 

Najviditeľnejším prejavom hybridného pôsobenia v Slovenskej republike je zámerné vytváranie a šírenie dezinformácií so strategickým zámerom ovplyvniť verejnú mienku obyvateľov Slovenska v prospech záujmov nepriateľských mocností a čoraz častejšie kybernetické útoky na štátne inštitúcie, ale i kritickú infraštruktúru. 

Prečo sú hybridné hrozby nebezpečné?

Hybridné hrozby sa v posledných rokoch stali jednou z najdôležitejších tém v oblasti bezpečnosti tak na Slovensku, ako i na úrovni EÚ či NATO. Dôvodom, prečo je tejto oblasti prikladaný čoraz väčší význam, je zmena spôsobu presadzovania strategických záujmov zo strany nepriateľských aktérov a zvyšujúci sa dopad technológií na všetky oblasti spoločnosti.  

Vojny vo veľkej miere nahrádza koordinované využívanie celej palety nástrojov využívajúcich informačné pôsobenie, ekonomický vplyv, energetický nátlak či pôsobenie tajných služieb. Zároveň sa technológie stali neoddeliteľnou súčasťou života celej spoločnosti a s ich využitím dnes dokážu nepriateľskí aktéri pôsobiť kdekoľvek na svete – šíria strategickú propagandu, ovplyvňujú volebné procesy, útočia na kritickú infraštruktúru, prenikajú do počítačových sietí. 

Paralelným použitím nátlakových a podvratných činností, konvenčných a nekonvenčných metód (napr. nepriateľská propaganda, podpora extrémizmu, využívanie národnostných alebo náboženských komunít nespokojných s ich postavením v spoločnosti, podpora kriminálnych aktivít, útoky na kritickú infraštruktúru) môžu hybridní aktéri destabilizovať spoločnosť cieľových štátov a oslabiť ich tak, aby boli ľahšie ovplyvniteľné alebo v krajnom prípade aj menej odolné voči použitiu konvenčnej vojenskej sily. 

Bezpečnostné prostredie vo svete aj v Európe sa za posledné roky zásadne zmenilo. Dopady celosvetovej pandémie COVID-19, rapídny rozvoj nových technológií ako sú umelá inteligencia a digitalizácia, dôsledky klimatickej krízy na migráciu či potravinovú bezpečnosť alebo ruská vojenská agresia voči Ukrajine – to sú len niektoré príklady nedávnych udalostí, ktoré zásadne zmenili svet, v ktorom žijeme.   

Tieto udalosti vyvolávajú otrasy a zmeny, ktoré sa dotýkajú všetkých aspektov života. Zároveň v bezpečnostnom prostredí zásadným spôsobom ovplyvňujú schopnosť Slovenskej republiky zabezpečovať ochranu svojich životne dôležitých a strategických záujmov definovaných v Bezpečnostnej stratégii Slovenskej republiky. Slovensko nie je ostrov odtrhnutý od sveta a čelí rovnakým typom hrozieb ako iné členské štáty a NATO

Kto sú aktéri hybridných hrozieb?

Aktérmi hybridných hrozieb sú väčšinou cudzie nepriateľské štáty, ktorých politické či strategické ciele sú v rozpore so životnými a strategickými záujmami Slovenskej republiky a organizácií, ktorých je Slovensko členom ako sú EÚ či NATO. Najčastejšie sa preto v našich podmienkach pri hybridných hrozbách vyskytujú aktivity Ruskej federácie, ktorá dokonca zaradila Slovensko spolu s ďalšími krajinami EÚ na zoznam nepriateľských krajín a Číny, ktorá využíva primárne ekonomické formy a nástroje.

Takéto hodnotenie vyplýva jednak z výročných správ Slovenskej informačnej služby či Vojenského spravodajstva, ako aj dokumentov prijímaných na úrovni  a NATO. Hybridnými aktérmi môžu byť aj neštátne subjekty, typickým príkladom je ISIS, ktorý využíval na vrchole svojich aktivít viaceré vzájomne prepojené a koordinované nástroje v oblasti informačných operácií, kybernetických útokov či terorizmu. 

Čo s tým robí Slovenská republika?

Slovensko začalo pracovať na zvyšovaní svojej odolnosti voči hybridným hrozbám už v roku 2018, kedy bola prijatá prvá Koncepcia pre boj SR proti hybridným hrozbám. V tomto dokumente boli jednak po prvýkrát hybridné hrozby definované a zároveň vytvoril inštitucionálny rámec pre túto oblasť. V zmysle koncepcie plní Situačné centrum (SITCEN) v Kancelárii Bezpečnostnej rady SR úlohu národného kontaktného miesta pre problematiku hybridných hrozieb. Národné bezpečnostné analytické centrum (NBAC) zriadené v rámci Slovenskej informačnej služby zase zastáva úlohu národného kooperačného centra pre hybridné hrozby, ktoré sústreďuje informácie o nich od orgánov štátnej správy a vyhodnocuje ich. 

Význam tejto oblasti bol podčiarknutý aj v aktuálnej Bezpečnostnej stratégii SR z roku 2021 ktorá zakotvila pripravenosť štátu a spoločnosti efektívne a koordinovane reagovať na hybridné hrozby, vrátane dezinformácií, ako jeden zo strategických bezpečnostných záujmov Slovenskej republiky.  Zatiaľ najnovším materiálom v danej oblasti je Akčný plán koordinácie boja proti hybridným hrozbám z roku 2022, ktorý obsahuje celý rad konkrétnych úloh v tejto oblasti.  

Okrem dokumentov a politík bol jedným z najvýznamnejších praktických krokov v budovaní odolnosti voči hybridným hrozbám aj realizácia národného projektu „Zvýšenie odolnosti Slovenska voči hybridným hrozbám pomocou posilnenia kapacít verejnej správy“, ktorým sa zásadne zvýšili kapacity, znalosti, expertíza a povedomie o tejto problematike na MV SR, MZVEZ SR, MO SR a UV SR. Bližšie informácie o projekte sú dostupné na podstránke so základnými informáciami o hybridných hrozbách.

Prístup EÚ v boji proti hybridným hrozbám

Európska únia sa problematike hybridných hrozieb začala venovať najmä po nezákonnej anexii Krymu Ruskou federáciou v roku 2014, ktorá je mnohými hodnotená ako ukážkový príklad využitia hybridných hrozieb v modernej histórii.  

Problematika hybridných hrozieb sa ocitla v mnohých záveroch Európskej rady od roku 2016 až dodnes a na úrovni EÚ bolo prijatých viacero strategických dokumentov a vznikli aj viaceré praktické iniciatívy, ktoré pomáhajú členským štátom, vrátane Slovenska lepšie čeliť tomuto problému. Aj keď značná časť aktivít súvisiacich s ochranou pred hybridnými hrozbami je doménou členských štátov, EÚ ich v tomto úsilí podporuje a dopĺňa. 

  • V roku 2016 schválila EÚ tzv. Spoločný rámec boja proti hybridným hrozbám, ktorý stanovuje 22 konkrétnych opatrení siahajúcich od posilňovania situačného prehľadu cez ochranu kritickej infraštruktúry, kybernetickú bezpečnosť až po posilňovanie odolnosti spoločnosti a zintenzívnenie spolupráce s medzinárodnými partnermi, osobitne s NATO. 
  • V apríli 2017 vzniklo zo spoločnej iniciatívy EÚ a NATO Európske centrum výnimočnosti pre boj proti hybridným hrozbám v Helsinkách, v ktorom je sústredená expertná komunita oboch organizácií pre oblasť hybridných hrozieb. Slovensko je členom centra od augusta 2020. 
  • V júli 2019 zároveň zároveň vznikla v EÚ horizontálna pracovná skupina pre zvyšovanie odolnosti a boj proti hybridným hrozbám, ktorá analyzuje možnosti a identifikuje nástroje na posilnenie pripravenosti EÚ a jej ČS na hybridné hrozby a odolnosti voči nim. 
  • V júli 2020 bola schválená Stratégia pre bezpečnú EÚ, ktorá obsahuje konkrétne opatrenia pre oblasť boja s hybridnými hrozbami a jednoznačný záväzok začleniť hybridné aspekty do tvorby a realizácie úniových politík.
  • V marci 2021 bol schválený Strategický kompas EÚ, ktorý o.i. stanovil aj ďalšie opatrenia v posilňovaní odolnosti voči hybridným hrozbám, vrátane prípravy súborov nástrojov EÚ proti hybridnému zasahovaniu, ako aj proti zahraničnému ovplyvňovaniu a zasahovaniu do informačného priestoru. 

ZDROJ: https://www.mzv.sk/diplomacia/bezpecnostna-politika/hybridne-hrozby  

Prístup NATO k hybridným hrozbám

Severoatlantická aliancia, ako vojenská obranná organizácia, ktorej je Slovensko členom, venuje pozornosť hybridným hrozbám a hybridnej vojne vo svojich dokumentoch, doktríne, ale i pri budovaní odolnosti a pripravenosti členských krajín. Prístup NATO k problematike hybridných hrozieb je postavený na troch pilieroch: pripraviť, odradiť, brániť.

Od roku 2015 má NATO stratégiu pre svoju úlohu v boji proti hybridnej vojne. NATO zabezpečí, aby Aliancia a spojenci boli dostatočne pripravení čeliť hybridným útokom bez ohľadu na ich podobu. Bude odrádzať hybridné útoky na Alianciu a v prípade potreby bude brániť dotknutých spojencov. 

Aliancia podporuje úsilie spojencov o identifikáciu národných zraniteľností a posilnenie ich vlastnej odolnosti, ak o to požiadajú. NATO slúži aj ako centrum odborných znalostí a poskytuje spojencom podporu v oblastiach ako sú civilná pripravenosť a reakcia na chemické, biologické, rádiologické a jadrové incidenty (CBRN); ochrana kritickej infraštruktúry; strategická komunikácia; ochrana civilného obyvateľstva; kybernetická obrana; energetická bezpečnosť a boj proti terorizmu. 

Pri príprave na boj proti hybridným hrozbám zohráva významnú úlohu aj odborná príprava, cvičenia a vzdelávanie. Patrí sem nácvik rozhodovacích procesov a spoločných vojenských a nevojenských reakcií v spolupráci s inými aktérmi. 

Európske centrum výnimočnosti pre boj proti hybridným hrozbám so sídlom v Helsinkách vo Fínsku slúži ako centrum odborných znalostí a pomáha zúčastneným krajinám pri zlepšovaní ich civilno-vojenských spôsobilostí, odolnosti a pripravenosti. V októbri 2017 ho slávnostne otvoril generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg spolu s vysokou predstaviteľkou Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku/podpredsedníčkou Európskej komisie, Federicou Mogheriniovou. Centrum je iniciatívou fínskej vlády, ktorú podporuje 32 ďalších krajín, ako aj NATO a EÚ.  

Zdroj: NATO – Topic: Countering hybrid threats  

Aktivity ministerstva vnútra SR v boji proti hybridným hrozbám

Ministerstvo vnútra SR, ako garant ochrany ústavného zriadenia, vnútornej bezpečnosti, zdravia a životov občanov si už aj pred ruskou inváziou na Ukrajinu uvedomovalo možné dopady hybridných hrozieb na Slovensko. Preto MV SR spolu s partnermi – MZVEZ SR, MO SR a ÚV SR iniciovalo realizáciu série opatrení smerujúcich k posilneniu kapacít štátu, ale aj spoločnosti ako takej brániť sa a odolávať hybridným hrozbám.

Vďaka národnému projektu, ktorý spolu s partnermi realizujeme od roku 2022 vznikli špecializované útvary (Centrum boja proti hybridným hrozbám MV SR), máme lepší prehľad o tom, čo sa deje v prostredí sociálnych sietí a internetu. Vieme preto aj rýchlejšie reagovať na šírené dezinformácie.

Aby sme dokázali lepšie a efektívnejšie komunikovať s občanmi, zvýšili sme personálne kapacity MV SR a PZ SR v oblasti komunikácie. Nie je náhoda, že polícia SR a ich FB stránka je najúspešnejším komunikátorom spomedzi všetkých slovenských štátnych orgánov. Naše ministerstvo výrazne zvýšilo aktivitu a prítomnosť na sociálnych sieťach, realizovali sme mnohé kampane pripomínajúce si demokratické tradície a hodnoty Slovenska.

Ministerstvo vnútra v rámci svojich aktivít zameraných na budovanie odolnosti voči hybridným hrozbám realizovalo okrem iných konkrétnych výstupov aj nasledovné aktivity:

  • Hĺbková analýza zraniteľností vybraných orgánov štátnej správy voči hybridným hrozbám.
  • Vytvorenie systému  identifikovania a vyhodnocovania indikátorov hybridných hrozieb v rezorte MV SR.
  • Podpora rezortnej strategickej komunikácie. 
  • Realizácia prvej národnej simulácie komplexného scenára krízovej situácie s hybridnými hrozbami CHIMÉRA `23 – cvičenie pre verejnú správu (tlačová správa o simulácii).
  • Komplexná právna analýza zákona o volebnej kampani s návrhmi legislatívnych zmien.
  • Odborná a obsahová spolupráca na príprave akreditovaného vzdelávania pre pracovníkov verejnej správy a polície SR o hybridných hrozbách realizovaného Akadémiou PZ SR v Bratislave.
  • Koncepcia budovania odolnosti SR voči hybridným hrozbám – aplikácia a rozpracovanie konkrétnych opatrení z Hĺbkovej analýzy zraniteľnosti.
  • E-learning o hybridných hrozbách pre verejnú správu.
  • Spustenie webovej stránky www.hybridnehrozby.sk – portál obsahujúci všetky informácie, relevantné dokumenty, analýzy, výstupy k téme hybridných hrozieb.