Domény hybridných hrozieb

Na hybridných hrozbách je špecifické, že sa týkajú každej oblasti ľudského spoločenstva. Vzhľadom na svoju rôznorodosť majú multidimenzionálny charakter. Oblasti, v ktorých je možné hybridné hrozby použiť a identifikovať, sa kategorizujú do týchto domén: politika, diplomacia, verejná správa, informačná oblasť, spravodajstvo, ekonomika, vesmír, spoločenská oblasť, kultúra, právo, infraštruktúra, kybernetický priestor a obrana. Práve táto multidimenzionálnosť si vyžaduje ich centralizované spracúvanie a analýzu, ktorá je realizovaná v národnom fúznom centre – v NBAC. 

Politika

Hybridná hrozba spočíva v snahe aktéra ovplyvňovať politickú situáciu v inej krajine a zasahovať do jej vnútorných záležitostí. Aktér na tieto účely podporuje rôznych politických predstaviteľov, ktorí sú prospešní na dosiahnutie jeho záujmov. Takáto podpora môže mať rôzne podoby, napr. zdiskreditovanie ich politických oponentov, poskytnutie priamej podpory ako je financovanie, školenie alebo poradenstvo. Na podporu svojej činnosti môže využiť aj nátlakové akcie na politikov alebo úradníkov, napr. formou vydierania alebo vyhrážok.  

Diplomacia

Hrozba v tejto doméne sa prejavuje vyvíjaním diplomatického tlaku s cieľom narušiť homogénnosť ich rozhodovacích procesov a jednotu v medzinárodných vzťahoch. Medzi nástroje používané v tejto oblasti patria diplomatické sankcie, bojkoty a využívanie veľvyslanectiev.  

Verejná správa

Činnosť aktéra hybridnej hrozby je zameraná na ovplyvňovanie práce verejnej správy v inom štáte. Využíva sa napr. poskytovanie úplatkov verejným činiteľom, podpora povýšenia alebo zaradenia na kľúčové pozície tých štátnych zamestnancov, ktorí sú lojálni k záujmom aktéra alebo ho podporujú.  

Informačná oblasť

Konanie aktéra spočíva vo využití informácie na ovplyvnenie politického diskurzu, na vytvorenie alebo podporu naratívov a na manipuláciu verejnej mienky a sentimentu. Príklady zahŕňajú propagandistické a dezinformačné kampane, ako aj pokusy o získanie kontroly nad tradičnými a sociálnymi médiami v inom štáte.  

Spravodajstvo

Hybridná hrozba spočíva vo využití spravodajských kapacít aktéra na plánovanie, organizovanie a podporu aktivít v inom štáte, ktoré sú realizované v záujme presadzovania vlastných záujmov a cieľov. Spravodajské služby využíva aktér aj na uskutočňovanie politickej alebo priemyselnej špionáže, infiltráciu záujmových skupín a utajené operácie.  

Ekonomika

Cieľom hybridných hrozieb v tejto doméne je vytvorenie nástrojov na uskutočňovanie ekonomického nátlaku na iný štát, napr. uvalenie sankcií a obchodných embárg, blokovanie tranzitu tovarov, vytvorenie a zneužívanie energetickej alebo finančnej závislosti, hrozby zadržania platieb alebo pôžičiek.  

Vesmír

Hybridná hrozba v tejto doméne spočíva vo vývoji technológií spôsobilých obmedziť alebo narušiť prevádzkyschopnosť zariadení umiestnených v kozme, ktoré sú využívané na mierové účely, napr. satelitná navigácia a komunikácia, diaľkový prieskum zeme na vedecké a výskumné účely.  

Spoločenská oblasť

Aktér zneužíva spoločensky problematické otázky v inom štáte na polarizáciu spoločnosti a podporu sociálnych nepokojov. Ide najmä o otázky nelegálnej migrácie, sexuálnej orientácie, rastúcej inflácie a nákladov na živobytie.  

Kultúra

Zneužívanie problematických otázok v oblasti kultúry na vyvolanie sociálneho napätia. Pozornosť aktéra sa zameriava na otázky súvisiace s menšinovou identitou, históriou a náboženstvom.  

Právo

Využívanie dostupných právnych nástrojov aktérom na zlegitimizovanie svojho konania. Ide o zneužívanie legislatívnych medzier, obchádzanie zákonných povinností, vyhýbanie sa zodpovednosti, využívanie nedostatočnej spolupráce v justičných a trestných veciach medzi jednotlivými štátmi, svojich vlastných regulačných právomocí podľa vnútroštátneho práva, ako i využitie práva a právnych procesov na tvorbu naratívov a protiargumentov.  

Infraštruktúra

Hybridná hrozba spočíva v útokoch aktéra na akúkoľvek infraštruktúru v štáte. Primárnym záujmom je kritická infraštruktúra ako energetické siete, národné dopravné systémy, letiská, teplárne, vodárne, elektrárne. Cieľom je oslabenie alebo destabilizácia kľúčových dodávok v inom štáte, na čo môžu slúžiť fyzické útoky (napr. sabotáž či teroristický útok) alebo virtuálne útoky (kybernetické útoky).  

Kybernetický priestor

Kybernetické útoky môžu zasiahnuť vládne inštitúcie, kľúčové kritické uzly zásobovania alebo prominentné a vplyvné osoby. Celkovým zámerom je prístup k citlivým údajom, čo umožní prístup k sieťovým kompromisom alebo k narušeniu kľúčových online služieb, ktoré môžu poskytnúť výhodu protivníkovi a tým narušiť dôveru vo vnútroštátne orgány členských štátov.  

Obrana

Činnosť aktéra je zameraná najmä na vytváranie vojenského tlaku na iný štát, prezentovanie vlastnej vojenskej dominancie s úmyslom zastrašenia a odradenia iného štátu a jeho populácie od použitia vojenskej sily. Využíva sa najmä úmyselné narušenie vzdušného priestoru iného štátu alebo jeho výsostných vôd, vojenské cvičenia v blízkosti hraníc, vojenské prehliadky a pod.