Národné dokumenty

Koncepcia pre boj Slovenskej republiky proti hybridným hrozbám (2018)

V roku 2017 Bezpečnostná rada Slovenskej republiky prijala uznesenie č. 538, v ktorom identifikovala hybridné hrozby ako zásadný problém pre Slovensko ako člena EÚ a NATO. V tejto súvislosti bola vypracovaná Koncepcia pre boj Slovenskej republiky proti hybridným hrozbám, ktorá okrem iného obsahuje návrh inštitucionálneho rámca a opatrení na posilnenie odolnosti krajiny.  

Koncepcia konštatuje zmeny v medzinárodnom bezpečnostnom prostredí, snahy o narúšanie súdržnosti medzinárodných zoskupení, ktorých členom je Slovenská republika, najmä Európskej únie a Severoatlantickej aliancie a oslabovanie vzájomnej solidarity medzi ich členmi.  Pomenúva nástup nových druhov hrozieb prekonávajúcich štandardné opatrenia na ich zvládanie. Definuje pojem hybridné hrozby, uvádza príklady nástrojov hybridného pôsobenia a vytvára základy inštitucionálneho mechanizmu na riešenie problematiky hybridných hrozieb. 

V koncepcii sú definované úlohy národného kontaktného miesta pre hybridné hrozby, ktoré bude plniť Situačné centrum Slovenskej republiky, úlohy národného kooperačného centra pre hybridné hrozby, ktoré bude plniť Národné bezpečnostné analytické centrum. Zároveň rozširuje nastavenie informačných tokov pre prijímanie informácií Národným bezpečnostným analytickým centrom od všetkých orgánov štátu, ich vyhodnocovanie a spracovávanie analytických výstupov, ktoré budú slúžiť k adekvátnym rozhodnutiam vrcholových krízových orgánov. V závere koncepcia navrhuje ďalšie možnosti spolupráce s akademickou obcou, súkromným sektorom, subjektmi občianskej spoločnosti a organizáciami na medzinárodnej úrovni.  

K stiahnutiu: tu

Bezpečnostná stratégia Slovenskej republiky (2021)

Ide o zásadný strategický dokument v oblasti bezpečnosti štátu. Vychádza z Ústavy Slovenskej republiky a ďalších medzinárodných politických i zmluvných záväzkov Slovenskej republiky. Bezpečnostná stratégia pomenúva hodnoty nášho štátu, životne dôležité bezpečnostné a strategické záujmy Slovenska, ako aj ciele v oblasti bezpečnostnej politiky.

Dôsledky zhoršenej globálnej bezpečnosti pociťuje aj Slovensko, ktoré prišlo o stabilitu či predvídavosť. Pandémia, ktorá zužovala celý svet ešte viac prehĺbila zraniteľnosť krajín. Rastie vplyv autoritárstva, zintenzívňuje sa mocenské súperenie štátov o politicky, vojenský a ekonomický vplyv. Bezpečnostnú hrozbu predstavujú tiež zmeny klímy či nastupujúce moderné technológie.   

Reakciou na prebiehajúce zmeny je nová Bezpečnostná stratégia Slovenskej republiky, hlásajúca potrebu komplexného prístupu k zaručeniu našej bezpečnosti v kontexte členstva v Severoatlantickej aliancii a Európskej únii. Medzi životne dôležité bezpečnostné záujmy Slovenskej republiky patrí zachovanie nezávislosti, zvrchovanosti, územnej celistvosti a nedotknuteľnosti hraníc, právneho štátu a demokratického ústavného zriadenia, ako aj ochrana života a zdravia, základných práv a slobôd obyvateľov. 

Na presadzovanie týchto záujmov použije všetky zákonné postupy a prostriedky, v súlade s medzinárodným právom, spojeneckými a ďalšími záväzkami. Na zvýšenie odolnosti štátu a spoločnosti voči hybridným hrozbám Slovenská republika posilní systém civilnej ochrany, kapacity a expertízu vo verejnej správe, zlepší celoštátnu koordináciu v oblasti plánovania, riadenia a tvorby politík, takisto systém ochrany utajovaných skutočností. 

K stiahnutiu: tu  

Akčný plán koordinácie boja proti hybridným hrozbám pre obdobie 2022 až 2024 (2022) 

Dokument  vychádza z Bezpečnostnej stratégie SR (schválenej v roku 2021) a z programového vyhlásenia vlády na roky 2021 až 2024. Náš štát ním reaguje na zmeny medzinárodného bezpečnostného prostredia. Úlohou Akčného plánu koordinácie boja proti hybridným hrozbám (APHH) je doplniť a posilniť koordinovaný mechanizmus boja proti takémuto pôsobeniu.  

Hybridné aktivity sú charakterizované ako aktivity vykonávané štátnymi alebo neštátnymi aktérmi, ktoré kombinujú vojenské a nevojenské metódy s cieľom oslabiť alebo poškodiť ciele v rámci krajiny. Spôsobom poškodenia môže byť napríklad ovplyvňovanie volieb, strategická korupcia, nežiaduce vplyvy na zahraničné investície, šírenie nenávistného obsahu a dezinformácií, či ďalšie manipulatívne techniky.   

APHH predpokladá nízke riziko priameho ohrozenia konvenčným ozbrojeným útokom. Sústredí sa na efektívne riešenie koordinovaného pôsobenia cudzích a domácich aktérov, konajúcich proti bezpečnostným a iným záujmom Slovenskej republiky. Jeho hlavným cieľom je posilniť odolnosť štátu a spoločnosti voči hybridným hrozbám, zvýšiť povedomie spoločnosť, zlepšiť medzirezortnú spoluprácu a koordináciu, vybudovať systém strategickej komunikácie na celovládnej a rezortnej úrovni, či posilniť aktívnu medzinárodnú spoluprácu.  

Zabezpečenie úspešnej implementácie tohto plánu si vyžaduje aktívnu spoluprácu medzi štátnymi inštitúciami, ekonomickým sektorom, akademickou sférou a občianskou spoločnosťou. Celospoločenský prístup k bezpečnosti je kľúčovým prvkom, ktorý umožní efektívne reagovať na hybridné hrozby a zabezpečiť ochranu základných hodnôt a záujmov Slovenskej Republiky.  

K stiahnutiu: tu  

Koncepcia strategickej komunikácie Slovenskej republiky (2024) 

Informačný priestor je kľúčovým prvkom demokratickej a modernej spoločnosti, ktorá sa snaží podporovať pluralitu názorov, transparentnosť a participáciu všetkých spoločenských vrstiev. Je však neustále vystavený rôznemu pôsobeniu aktérov, ktorí sa snažia svojimi aktivitami polarizovať spoločnosť a podkopávať spoločenské a demokratické hodnoty. Preto je potrebné, aby si inštitúcie štátnej, resp. verejnej správy osvojovali aj moderné a inovatívne riešenia prístupu ku komunikácii vo vzťahu k občanom Slovenskej republiky.

Takýmto riešením je tzv. strategická komunikácia štátu, ktorá predstavuje jednotný systém komunikačných nástrojov založených na vopred stanovených míľnikoch podložených kvantitatívnym alebo kvalitatívnym výskumom a reflektuje dlhodobé strategické záujmy, ktoré by mali štátne inštitúcie komunikovať smerom k verejnosti.

Cieľom Koncepcie strategickej komunikácie SR a ostatných ústredných orgánov štátnej správy je posilniť dôveru verejnosti vo vládne rozhodnutia, zvýšiť transparentnosť a podporiť zapojenie občanov do verejných záležitostí aj v kontexte pozitívneho vnímania členstva Slovenskej republiky v EÚ a NATO.

Na tieto skutočnosti reflektuje aj najnovšia Koncepcia strategickej komunikácie SR. Jej základnými zásadami sú:

• komunikácia musí byť proaktívna a musí byť schopná predchádzať možným problémom,
• komunikácia musí byť zameraná na potreby, očakávania a záujmy príjemcov, ktorí
  sú rôznorodí a majú rôzne preferencie,
• komunikácia musí obsahovať zrozumiteľný, jasný, vecný a ľahko
  pochopiteľný obsah,
• komunikácia sa opiera o cieľové skupiny obyvateľstva a ich
  potrieb informovanosti,
• objektivita je kľúčovým faktorom pre budovanie dôvery a povedomia medzi
  občanmi, médiami a inými zainteresovanými stranami,
• komunikácia musí reflektovať jednotný naratív, posilňovať identitu a reputáciu
  štátnych inštitúcií ako dôveryhodných, transparentných a zodpovedných partnerov pre
  verejnosť,
• efektívna komunikácia si vyžaduje odbornú angažovanosť a spoluprácu
  s rôznymi zainteresovanými stranami.

Schopnosť rýchlej a vecnej komunikácie je nevyhnutná pre udržanie dôvery verejnosti v demokratické inštitúcie, hodnoty a princípy. Koncepcia prispieva k udržaniu otvoreného a transparentného spoločenského dialógu, podporuje vytváranie kritického myslenia a zároveň zvyšuje povedomie verejnosti.

K stiahnutiu: tu  
  

Dokumenty EÚ

Zoznam najdôležitejších dokumentov prijatých na úrovni EÚ v súvislosti s hybridnými hrozbami:  

Hybridné hrozby všeobecne:  

• Spoločný rámec pre boj proti hybridným hrozbám – reakcia Európskej únie (2016)   
• Zvyšovanie odolnosti a posilňovanie spôsobilosti riešiť hybridné hrozby (2018)   
• Akčný plán pre európsku demokraciu (2020)   
• Strategický kompas pre bezpečnosť a obranu (2022)   
• Závery Rady o rámci pre koordinovanú reakciu EÚ na hybridné kampane (2022)   
• Vykonávacie usmernenia pre rámec pre koordinovanú reakciu EÚ na hybridné kampane (2022)   

Dezinformácie:   

• Akčný plán proti dezinformáciám (2018)   
• Boj proti dezinformáciám na internete: európsky prístup (2018)   
• Kódex postupov proti šíreniu dezinformácii (2018, posilnený v roku 2022) (dokument sa dá stiahnuť na odkaze iba v AJ, v SK je dostupné iba Usmernenie Európskej komisie k posilneniu Kódexu postupov proti šíreniu dezinformácií (2021)
• Boj proti dezinformáciám o ochorení COVID-19 (2020)  
• Závery Rady o manipulácii s informáciami a zasahovaní zo zahraničia (2022)   
• Akt o digitálnych službách (2022)   

Prostredie hybridných hrozieb: Koncepčný model (2021)   

(originálny názov: The landscape of Hybrid Threats: A Conceptual Model)  

V roku 2021 spoločné výskumné centrum Európskej komisie a Európske centrum výnimočnosti pre boj proti hybridným hrozbám v Helsinkách vypracovali koncepčný model pre hybridné hrozby. Model pomáha zjednotiť porozumenie v tejto komplexnej oblasti vďaka 4 hlavným pilierom zameraným na aktérov, domény, nástroje a fázy hybridného pôsobenia. Hlavným cieľom modelu je pomôcť čitateľovi identifikovať hybridné hrozby, odhaliť ich včas, identifikovať nedostatky v pripravenosti a reakcii a navrhnúť účinné opatrenia na boj proti nim.  

Spoločné výskumné centrum Európskej komisie a Európske centrum výnimočnosti pre boj proti hybridným hrozbám v Helsinkách spoločne vypracovali v roku 2021 koncepčný model. Poskytuje opis hlavných pojmov v oblasti hybridných hrozieb a znázorňuje ich vzťahy a prepojenia. Je vytvorený na základe 4 hlavných pilierov: Aktéri (a ich strategické ciele), Domény, Nástroje a Fázy hybridného pôsobenia. Táto štruktúra umožňuje uchopiť časovú premennú hybridných hrozieb a identifikovať spôsob, akým môže aktér využiť sériu nástrojov na ovplyvnenie cieľovej krajiny za účelom dosiahnuť svoje strategické ciele.

Pridanou hodnotou tohto koncepčného modelu je identifikácia rôznych nástrojov, ktoré umožňujú štátnym a neštátnym aktérom vykonávať hybridné aktivity. Napriek rozsiahlemu zoznamu nástrojov, ktoré boli zahrnuté a analyzované v tomto dokumente, nie je cieľom autorov definovať presný a nemenný zoznam nástrojov, ale skôr poskytnúť príklady a model toho, ako by mohli vyzerať. Tie si potom môžu členské štáty EÚ a medzinárodné organizácie prispôsobiť svojim potrebám a domácemu prostrediu.   

Hlavným cieľom modelu je uľahčiť včasné odhalenie hybridných hrozieb, pomôcť pri identifikácii nedostatkov v pripravenosti a pri reakcii na takéto hrozby, navrhnúť zoznam možných účinných opatrení na boj proti tomuto komplexnému javu.  

(dokument je dostupný v angličtine) 

K stiahnutiu: tu  

Hybridné hrozby: Komplexný model odolného ekosystému (2023) 

(originálny názov: Hybrid Threats: A Comprehensive Resilience Ecosystem)  

Ide o najnovší dokument, ktorý sa venuje budovaniu odolnosti voči hybridným hrozbám z koncepčného hľadiska. Sedem prípadových štúdií uvedených v tomto dokumente poukazuje na to, do akej miery môžu aktivity hybridných hrozieb narušiť a oslabiť základy dobre fungujúceho demokratického ekosystému. Nový model reflektuje na aktuálnu bezpečnostnú situáciu v Európe a vzhľadom aj na aktuálne prebiehajúcu Ruskú vojnu na Ukrajine navrhuje súbor opatrení a aktivít na posilnenie našej spoločnej odolnosti.  

Ďalším výsledkom spolupráce Spoločného výskumného centra Európskej komisie a Európskeho centra výnimočnosti pre boj proti hybridným hrozbám v Helsinkách je nový prístup k budovaniu odolnosti voči hybridným hrozbám. Tento dokument navrhuje model komplexného ekosystému odolnosti (tzv. CORE model), ktorý má uľahčiť rozhodovanie tvorcov štátnych politík. Novinkou modelu CORE je, že umožňuje tvorcom štátnych politík odhadnúť, ako protivníci využívajú hybridné hrozby s cieľom ovplyvniť demokratické rozhodovacie schopnosti štátu. Model ukazuje, ako činnosť hybridných hrozieb kúsok po kúsku spochybňuje demokratické systémy využitím rôznych nástrojov a umožňuje tiež sledovať možné kaskádové účinky rôznych aktivít. Predvídanie totiž zohráva kľúčovú úlohu v procese budovania odolnosti voči hybridným aktivitám.  

Model CORE je založený na nasledujúcich prvkoch, ktoré sú v dokumente vizualizované v prehľadných grafikách:  

• Sedem základov demokratických princípov, ktoré sa aktéri hybridných hrozieb snažia podkopať, sú v centre pozornosti celého modelu. 
• Neoddeliteľnou súčasťou ekosystému sú aj domény z Koncepčného modelu. Ak je odolnosť domén dobre rozvinutá, môžu pôsobiť ako štít proti škodlivým aktivitám. Na druhej strane, nedostatočná odolnosť v jednotlivých doménach oslabuje celkový systém. 
• Ekosystém sa vyskladaný z troch hlavných sektorov spoločnosti – vládny sektor, občiansky sektor a sektor služieb, na ktoré môžu hybridní aktéri pôsobiť. 
• Finálnym elementom ekosystému sú jeho „vrstvy“, ktoré predstavujú rôzne úrovne v spoločnosti a sú rozdelené od lokálnejších až po medzinárodnú úroveň.  

Tento model demonštruje, že rozvoj odolnosti voči hybridným hrozbám si vyžaduje nielen skúmanie odolnosti v jednotlivých oblastiach, ale aj to, ako ju budovať systémovo s ohľadom na závislosti a vzájomné väzby medzi jednotlivými časťami spoločnosti.  

(dokument je dostupný v angličtine) 

K stiahnutiu: tu  

Dokumenty NATO

Zoznam najvýznamnejších dokumentov NATO v oblasti hybridných hrozieb:

• NATO 2022 Strategic Concept (https://www.nato.int/nato_static_fl2014/assets/pdf/2022/6/pdf/290622-strategic-concept.pdf)
• Brussels 2022 Summit Communiqué (https://www.nato.int/nato_static_fl2014/assets/pdf/2022/6/pdf/290622-strategic-concept.pdf)
• Brussels 2018 Summit Declaration (https://www.nato.int/cps/en/natohq/official_texts_156624.htm#21)
• Joint Declaration on EU-NATO Cooperation (2018) (https://www.nato.int/cps/en/natohq/official_texts_156626.htm)
• Statement on the implementation of the Joint Declaration signed by the President of the European Council, the President of the European Commission, and the Secretary General of the North Atlantic Treaty Organization (2016) (https://www.nato.int/cps/en/natohq/official_texts_138829.htm)
• Joint declaration by the President of the European Council, the President of the European Commission, and the Secretary General of the North Atlantic Treaty Organization (2016) (https://www.nato.int/cps/en/natohq/official_texts_133163.htm)
• Warsaw Summit Communiqué (2016) (https://www.nato.int/cps/en/natohq/official_texts_133169.htm#hybrid)

Ďalšie zdroje a informácie z EÚ a NATO

Dokument ESVČ sumarizujúci činnosť EÚ v oblasti boja proti hybridným hrozbám (2022)

Countering hybrid threats | EEAS (europa.eu)

Hybridné hrozby ovplyvňujú a využívajú zraniteľnosti na spôsobenie škôd pod prahom otvorenej agresie. Sú zmesou nátlakových a podvratných aktivít, konvenčných a nekonvenčných metód, ktoré sa používajú koordinovane vo viacerých oblastiach. Autoritárske režimy sa čoraz častejšie pokúšajú podkopať spoločné demokratické hodnoty EÚ a polarizovať naše spoločnosti na svoje vlastné účely, pričom využívajú rôzne typy hybridných aktivít, ako je manipulácia s informáciami, kybernetické útoky, boj proti právu, ekonomický nátlak alebo inštrumentalizácia migrantov.

(dokument je dostupný v angličtine)

Stránka Horizontálnej pracovnej skupiny pre zvyšovanie odolnosti a boj proti hybridným hrozbám (Rada Európskej Únie)

https://www.consilium.europa.eu/sk/council-eu/preparatory-bodies/horizontal-working-party-on-enhancing-resilience-and-countering-hybrid-threats/

Horizontálna pracovná skupina pre zvyšovanie odolnosti a boj proti hybridným hrozbám sa zameriava na:

• boj proti hybridným hrozbám,
• zvyšovanie odolnosti štátov a spoločností voči takýmto hrozbám,
• zlepšovanie strategickej komunikácie a boj proti dezinformáciám.

Táto pracovná skupina poskytuje horizontálny prehľad otázok súvisiacich s hybridnými hrozbami s cieľom podporiť súdržnosť a spoluprácu medzi EÚ a jej členskými štátmi.

Analyzuje možnosti a identifikuje nástroje na posilnenie pripravenosti EÚ a jej členských štátov na hybridné hrozby a odolnosti voči nim.

Pracovná skupina uľahčuje koordináciu činností Rady v oblasti boja proti hybridným hrozbám a podľa potreby spolupracuje s inými prípravnými orgánmi. Takisto aj s inými inštitúciami, útvarmi a agentúrami EÚ.

Čo robí NATO pre riešenie hybridných hrozieb? Rozhovor s Davidom Cattlerom, zástupcom generálneho tajomníka pre spravodajstvo a bezpečnosť (2021)

NATO – What is NATO doing to address hybrid threats?, 21-Apr.-2021

Vlády a spoločnosti spojencov NATO, ako aj ich partnerov, čelia rastúcej hrozbe hybridnej vojny, ktorá môže zahŕňať celé spektrum konvenčných a nekonvenčných hrozieb. Preto NATO pracuje naprieč vojenskou, politickou a spravodajskou sférou s cieľom pomôcť spojencom, aby boli odolní voči hybridným hrozbám.

(rozhovor je dostupný v angličtine)

Článok: Hybridná vojna – nové hrozby, komplexnosť a „dôvera” ako protilátka (2021)

NATO Review – Hybrid Warfare – New Threats, Complexity, and ‘Trust’ as the Antidote

Možno tvrdiť, že povaha medzinárodnej bezpečnosti a konfliktov zostáva rovnaká. Štáty sú – ako vždy – zapletené do vojenských a ekonomických súťaží s nulovým súčtom (tzv. zero-sum), ozbrojené konflikty sa stále zdajú byť nevyhnutné, bezpečnostné dilemy a balansovanie záujmov prebiehajú bez prestania, a tak ďalej. Spôsob fungovania však už nie je rovnaký. Konflikty sa vedú novými, inovatívnymi a radikálne odlišnými spôsobmi. S príchodom modernej hybridnej vojny sú čoraz menej o smrtiacej alebo kinetickej sile.

(článok je dostupný v angličtine)

Článok: Rozšírenie súboru nástrojov NATO na boj proti hybridným hrozbám (2021)

NATO Review – Enlarging NATO’s toolbox to counter hybrid threats

Hrozby pre stabilitu a bezpečnosť sa čoraz častejšie vyskytujú v „šedej zóne”, kde štátni a neštátni aktéri používajú hybridné taktiky, ako sú dezinformácie alebo kybernetické útoky. Ako NATO reaguje na tieto výzvy?

(článok je dostupný v angličtine)