Aktualita

Nástroje hybridných hrozieb

Obsah

Nástroje hybridných hrozieb

V rámci hybridnej hrozby sa využívajú rôzne nástroje, ktoré má aktér k dispozícii. Tie sa môžu používať naprieč viacerými doménami, ak sú na tieto účely využiteľné a spôsobilé dosiahnuť sledované ciele. Nástroje hybridných hrozieb sú:  

 

Priame zahraničné investície	V kontexte hybridných hrozieb môžu zahraničné investície viesť k bezpečnostným rizikám, napríklad pri prevode citlivej technológie, prístupe do databáz, ale aj k strate strategických odvetví alebo prebratiu rizikových odvetví potenciálne nepriateľským štátom/subjektom. Príkladom je prílev ruských investícií do Moldavska, kde prišlo veľké množstvo ruských firiem z oblasti energetiky a leteckého priemyslu, čo môže obmedziť reakciu štátu v prípade potenciálneho konfliktu.
Vytvorenie a zneužívanie závislosti v energetike infraštruktúry (energetika, energetická infraštruktúra a civilno-vojenské závislosti)	Hlavný príklad je energetická závislosť, napríklad na rope alebo plyne. Závislosť umožňuje manipulovanie s cenou energetických zdrojov, kontrolovanie infraštruktúry na prenos týchto zdrojov (ropovody, plynovody), zneužívanie hrozby prerušenia dodávok zdrojov do iných krajín, alebo zmenu toku dodávok cez iné krajiny.
Vytváranie a zneužívanie ekonomických ťažkostí a závislostí	Blízke ekonomické väzby môžu zvýšiť závislosť menších krajín voči väčším, závislosť na unikátnych vzácnych komoditách a podobne. Nízky ekonomický rozvoj a neschopnosť zabezpečiť financovanie z trhov predstavujú rôzne príležitosti pre nepriateľských aktérov. Pomalý rast, recesia alebo štátny dlh môžu byť samy osebe nástrojmi, ktoré nepriateľskí aktéri používajú na podkopávanie legitímnosti vlády a vykreslenie obrazu zlyhávajúceho štátu na pokraji bankrotu.
Konvenčné/nekonvenčné operácie ozbrojených síl	V posledných rokoch sa protivníci nemusia vyhlasovať za nepriateľov, ale namiesto toho môžu spojiť sily so zločineckými a teroristickými podnikmi, aby zaútočili na zraniteľné miesta a zároveň sa vyhli silám domácej armády. „Nekonvenčné operácie ozbrojených síl” je všeobecný pojem, ktorý zahŕňa všetky ozbrojené konflikty, ktoré sú nad úrovňou mierového spolužitia medzi štátmi, ale zároveň stále pod hranicou vojny. Zahŕňajú  bojové akcie, povstania, proxy vojny, terorizmus, a ďalšie podobné nástroje.
Narušenie vzdušného priestoru	Narušenie vzdušného priestoru môže mať niekoľko podôb: od sporadických krátkodobých porušení po dôslednejšie a dlhšie. Modus operandi narúšania vzdušného priestoru môže naznačovať ciele nepriateľského aktéra.
Polovojenské organizácie (proxies)	Polovojenské organizácie sú intenzívne zapojené do hybridných hrozieb v mene nepriateľského aktéra a využívajú hlavne kinetické akcie. V dôsledku toho sú polovojenské organizácie v zásade aktívne počas posledných fáz eskalácie hybridnej hrozby, konkrétne počas fáz destabilizácie/nátlaku alebo dokonca vojen. Využívanie takýchto organizácií ponúka vierohodnú popierateľnosť, ktorá je nevyhnutná pre množstvo štátnych aktérov.
Vojenské cvičenia	Vojenské cvičenia môžu byť veľmi silným nástrojom v rámci hybridných hrozieb na projekciu sily, zastrašovanie a psychologické účinky pre všeobecnú populáciu. Sú nástrojom, ktorý je možné použiť počas celej časovej osi hybridnej hrozby, hoci počas eskalácie bude veľkosť a objem zapojených síl zjavne odlišný.
Ovplyvňovanie učebných osnov a akademickej obce	Ovplyvnenie školského a vysokoškolského vzdelávania je nástrojom s dlhodobou perspektívou. Tu je cieľom nepriateľského aktéra vniesť prvky svojej kultúry (ako je jazyk alebo náboženstvo) do kultúry cieľového štátu. Ich želaným konečným stavom je dosiahnuť, aby populácia cieľového stavu bola viac naklonená voči nepriateľskému aktérovi a menej schopná sa brániť voči dezinformáciám.
Rozširovanie zbraní (aj hromadného ničenia)	V súvislosti s hybridnými hrozbami je šírenie konvenčných zbraní a technológií problém, ktorý sa do značnej miery prehliada, avšak dopad môže byť veľký, ak skončí veľké množstvo konvenčných zbraní  v rukách polovojenských skupín, milícií alebo teroristických skupín. Pri tomto nástroje je potrebné brať do úvahy aj šírenie kritických technológií súvisiacich s vojenskou oblasťou.
Využívanie slabých miest vo verejnej správe	Nezrelá legislatíva, obmedzené monitorovacie možnosti, štátna služba bez skúseností a profesionality, slabo vybavený vládny aparát sú kritické zraniteľné miesta, ktoré by sa nepriateľskí aktéri mohli snažiť zneužiť. Nesprávne fungujúca správa môže byť zdrojom množstva zraniteľností súvisiacich s niekoľkými doménami hybridných hrozieb. V rozsahu, v akom vláda zohráva čoraz dôležitejšiu úlohu vo viacerých aspektoch každodenného života, môže byť nepriaznivo ovplyvnená ekonomika, infraštruktúra, tvorba a implementácia zákonov a politík.
Zneužívanie migrácie (polarizácia spoločnosti, vyjednávanie v medzinárodných vzťahoch a politické ovplyvňovanie)	Migrácia je obzvlášť náchylná na zneužitie ako súčasť hybridných hrozieb. Prílev imigrantov a utečencov môže v hostiteľskej spoločnosti vyvolať pocity, že je sociálne a ekonomicky ohrozená, napríklad pokiaľ ide o súperenie o prácu a prístup k verejným službám. Taktiež je migráciu (najmä keď ide o iné etnikum) možno vnímať ako kultúrno-náboženskú výzvu pre predpokladanú homogénnu štruktúru národa, z pohľadu narúšania dlhodobo zavedených noriem a spoločenských hodnôt.  Niektoré vlády ju tiež využívajú ako vyjednávací trik na medzinárodnej úrovni pre finančný zisk alebo iné geopolitické ciele. V poslednej dobe sú čoraz častejšie prípady, keď sú migranti účelovo smerovaní k hraniciam susediacich štátov na vytvorenie nátlaku a táto téma je zároveň v cieľovej krajine silne spoliticizovaná.
Voľby – diskreditácia lídrov, kandidátov a podpora politických aktérov	Tento nástroj poskytuje príležitosť zbaviť sa volených predstaviteľov a/alebo kandidátov, ktorí môžu byť proti cieľom nepriateľského aktéra, pripraviť pôdu pre spriaznených kandidátov, a navyše má dodatočný účinok na podkopanie dôvery voličov vo vládu, v demokraciu a demokratické procesy. Môže sa to diať prostredníctvom príspevkov na sociálnych sieťach alebo iných dezinformačných aktivít, alebo zverejnením súkromných, citlivých alebo dokonca utajovaných skutočností.
Fyzické operácie proti infraštruktúre	Tieto operácie môžu zahŕňať teroristické útoky, sabotáž,  alebo vandalizmus s cieľom zničiť, obmedziť alebo presýtiť infraštruktúru. Príkladmi sú napríklad útoky na káble, elektrickú infraštruktúru, atómové elektrárne alebo ropovody, útoky na transportné centrá alebo zdroje jedla a vody. Príkladom je aj útok na hraničnú infraštruktúru s cieľom obmedziť skríning ľudí prechádzajúcich cez hranice.
Veľvyslanectvá	V kontexte hybridných hrozieb možno veľvyslanectvá využiť na vyvíjanie diplomatického nátlaku, ale aj ako miestne veliteľské, riadiace a koordinačné centrá pre informačné, spravodajské a tajné operácie. Rovnako slúžia na šírenie propagandy a presadzovanie ekonomických záujmov.
Využívanie diaspór k ovplyvňovaniu	Diaspóry možno považovať za prispievajúce k hybridným hrozbám, keď ich činy skryto manipuluje vláda hostiteľskej krajiny s cieľom ovplyvniť správanie vo vlasti, alebo naopak. Napr. od 90. rokov Rusko presadzuje takzvanú politiku „Rusi v blízkom zahraničí“, podľa ktorej Rusko považuje viac ako 25 miliónov ľudí ruského pôvodu za „národnostné menšiny“ v nezávislých bývalých sovietskych štátoch.
Diplomatické a ekonomické sankcie	Sankcie môžu byť uvalené s úmyslom oslabiť súperovu ekonomiku a prípadne demonštrovať silu krajiny, ktorá sankcie ukladá. Embargá, clá a iné opatrenia však môžu slúžiť na viac cieľov ako iba na dosiahnutie oficiálne deklarovaných dôvodov. Medzi ďalšie príklady patrí menová manipulácia, obmedzovanie medzinárodných obchodných aktivít cieľového štátu (vykresľovaním tejto krajiny ako menej hodnotného medzinárodného obchodného partnera alebo vyvíjaním medzinárodného tlaku na zníženie jej vývozu) alebo podpora korupcie.
Spravodajské/utajené operácie a infiltrácia	Spravodajské agentúry na celom svete vyvíjajú, udržiavajú a zlepšujú schopnosti plánovať a viesť tajné operácie. Aj keď sú tieto schopnosti určené predovšetkým na zhromažďovanie spravodajských informácií, boli nasadené aj na podporu aktivít spojených s hybridnými hrozbami.  Okrem tradičného zhromažďovania spravodajských informácií a tajných operácií sa nepriateľský aktér môže pokúsiť infiltrovať kritické organizácie cieľového štátu a dostať sa do pozície manipulovania s vplyvnými osobami, ako sú politici, novinári, akademici a mienkotvorcovia. Taktiež možno spravodajské informácie získavať aj prostredníctvom spoločností, ktoré podliehajú cudziemu štátnemu vplyvu, alebo si môžu zachovať prepojenia na svoje spravodajské služby. Toto je obzvlášť dôležité, ak sa získa prístup k spoločnostiam, ktoré ponúkajú telekomunikačné, softvérové alebo bezpečnostné služby.
Financovanie kultúrnych skupín alebo think-tankov	Viaceré štáty využívajú kultúru a think-tanky ako spôsob šírenia svojej moci (napr. Čína s Konfuciovým inštitútom, Rusko na Balkáne atď.). Hlavná zraniteľnosť spočíva v tom, že nepriateľský aktér môže využiť nedostatočnú transparentnosť alebo neschopnosť štátu takéto financovanie vystopovať.
Ovládanie a zasahovanie do médií	Pokusy o ovládnutie médií sú v konečnom dôsledku zamerané na ovplyvňovanie verejnej mienky. Nepriateľský aktér sa snaží podporiť svoju dezinformačnú kampaň a obmedziť prístup obyvateľstva k informáciám, ktoré môžu byť v rozpore s jeho naratívom. Zvyčajne sa tiež pokúsi získať kontrolu nad tradičnými médiami v cieľovom štáte a rozvinúť značnú prítomnosť na sociálnych médiách.
Dezinformačné kampane a propaganda	Dezinformácie sú preukázateľne nepravdivé alebo zavádzajúce informácie vytvorené, prezentované a šírené za účelom ekonomického zisku alebo zámerného klamania verejnosti. Pri použití tretími krajinami môžu byť dezinformačné kampane súčasťou hybridných hrozieb a často tvoria súčasť propagandy.  Rovnako môže nepriateľský aktér použiť protichodné príbehy na vytvorenie zmätku a podkopanie rozhodovacích procesov v cieľovej krajine. Pre každý konfliktný naratív môžu byť tiež použité rôzne zdroje, aby sa maximalizoval efekt, keďže neistota je veľkou výzvou pre rozhodovanie v krízach.  Nepriateľskí aktéri tiež používajú medzery alebo slabé miesta v legislatíve. Napr. sloboda tlače a sloboda prejavu sú základnými charakteristikami dnešných demokracií, ktoré títo  aktéri využívajú na podporu dezinformačných kampaní a na zmenu verejného vnímania problémov. Robia tak cez šírenie falošných správ a nenávistných prejavov, aj vďaka týmto slobodám. Je tiež dôležité zdôrazniť, že nepriateľskí aktéri pravidelne využívajú právo a právne argumenty na informačné účely ako súčasť svojej strategickej komunikácie.
Podpora a využívanie korupcie	Nepriateľskí aktéri môžu využívať korupciu vo verejnom sektore mnohými spôsobmi. Podplácanie verejných činiteľov má dvojaký účel a je obľúbené medzi nepriateľskými aktérmi. Úradníkom môžu byť ponúknuté peniaze alebo iné formy kompenzácie, aby sledovali nesprávne ciele pri navrhovaní a implementácii politík infraštruktúry, aby umožnili ekonomickým subjektom fungovať, schvaľovali nové investície a iné akcie, atď. Navyše, keď sa objavia správy o skorumpovaných verejných činiteľoch, podkopáva to dôveru verejnosti vo vládu.
Nátlak na politikov alebo vlády	Účel je rovnaký ako v prípade korupcie – ide o podkopanie rozhodovania a v konečnom dôsledku o využitie mnohých iných oblastí. K nátlaku však dochádza vydieraním, vyhrážkami alebo inými spôsobmi vyvíjania nátlaku.
Podpora sociálnych nepokojov a zneužívanie sociokultúrneho štiepenia	Sociokultúrne štiepenie poskytuje úrodnú pôdu pre nepriateľského aktéra, aby rozdiely v spoločnosti zneužil s cieľom vytvoriť sociálne napätie, polarizáciu, vzbudiť strach alebo podkopať dôveru vo vládu. Dezinformačné kampane sa často zameriavajú na už existujúce problémy. Tie problémy, ktoré majú potenciál vyvolať alebo udržať krízu, sú obzvlášť atraktívne. Príklady zahŕňajú hospodársky pokles, práva žien, nelegálne prisťahovalectvo, teroristické útoky, atď.  Nepriateľský aktér sa tiež môže pokúsiť podporiť sociálne nepokoje, aby destabilizoval vládu cieľovej krajiny, vytvoril a využil sociálne napätie alebo podporil určité správanie v cieľovej krajine. Podpora protestov, napr. Žltých viest, alebo zámerné budovanie protieurópskych postojov môžu byť veľmi efektívnym nástrojom.
Narušenie kybernetickej bezpečnosti	Hybridné pôsobenie môže narušiť kybernetickú bezpečnosť, čím sa oslabí dôvernosť, obmedzí dostupnosť a naruší integrita údajov alebo súvisiacich služieb poskytovaných alebo prístupných prostredníctvom sietí a informačných systémov. Takéto pôsobenie teda môže spôsobiť nežiadúce prerušenie činnosti, stratu, núdzový stav alebo krízu v štátnej správe.     SR využíva moderné komunikačné a dátové technológie a je prepojená s globálnou informačnou infraštruktúrou. Podľa Koncepcie pre boj SR proti hybridným hrozbám (2018) môžu komplexné kybernetické útoky predstavovať hybridnú hrozbu, ak sú organizované s cieľom ovládnuť kľúčové systémy alebo znefunkčniť digitálne služby. Nie každá kybernetická udalosť alebo incident je však automaticky hybridnou hrozbou.      Obzvlášť závažnou formou kybernetického útoku môže byť aj kybernetická špionáž, ktorou sa nepriateľský aktér snaží získať prístup k utajovaným skutočnostiam, citlivým údajom alebo k duševnému vlastníctvu, aby získal výhodu nad konkurenčnou spoločnosťou alebo vládnym subjektom.
Zneužívanie slabých miest, nejednoznačností a medzier v legislatíve	Nepriateľskí aktéri môžu na podporu aktivít hybridných hrozieb využívať právne pravidlá, procesy, inštitúcie a argumenty na domácej aj medzinárodnej úrovni. V takýchto prípadoch sa ako páka proti štátom a spoločnostiam používa ich vlastné právo. Okrem zneužívania vysokej právnej hranice na to, čo sa považuje za ozbrojený útok, môžu nepriatelia využiť aj medzery a neistoty v iných oblastiach práva vo svoj vlastný prospech.