Dejiny hybridných hrozieb a dezinformácií: Aktívne opatrenia V.
Dejiny hybridných hrozieb a dezinformácií
Prinášame vám posledný príspevok zo série článkov Dejiny hybridných hrozieb a dezinformácií: Aktívne opatrenia. V predchádzajúcich článkoch sme poodhalili skryté pozadie dezinformačných operácií, ktoré počas studenej vojny vykonávali tajné služby Sovietskeho zväzu a socialistického Československa. Aktívne opatrenia, teda vplyvové aktivity sovietskej KGB a spriaznených tajných služieb, mali za cieľ rozkladať politický a ústavný systém a národnú bezpečnosť nepriateľských štátov. Konkrétne odbory a oddelenie spravodajských služieb realizovali rôzne druhy vplyvových, nátlakových aktivít, ktoré siahali od dezinformačných letákových kampaní až po „ostré akcie“, teda útoky na infraštruktúru, únosy a v krajnom prípade tiež vraždy. V dnešnom článku si môžete prečítať o aktívnych opatreniach, ktoré boli realizované dezinformáciami o chemických a biologických zbraniach či falošných zdravotníckych experimentoch. Aj v tomto prípade sa pritom s podobnými dezinformačnými naratívmi môžeme stretnúť aj v súčasnosti, či už v kontexte globálnej pandémie alebo vojny na Ukrajine.
Autorom článkov je Mgr. Martin Slávik, PhD., politológ a odborník na totalitné režimy.
Aktívne opatrenia V.
Veľkou témou aktívnych opatrení, ktoré šírili bývalé tajné služby východného bloku pod taktovkou KGB bola hrozba chemických a biologických zbraní. Ako bolo uvedené v predchádzajúcich článkoch, tieto prostriedky sa stali námetom viacerých aktívnych opatrení, ktorých cieľom bolo kompromitovať vlády nepriateľských krajín ako podporovateľov a exportérov tohto typu zbraní v očiach svetovej verejnosti. Tento typ naratívu možno sledovať v dokumentoch rozviedky ŠtB od druhej polovice 60. rokov až do pádu komunistického režimu v roku 1989.
V októbri 1967 prišiel na 8. odbor (odbor aktívnych opatrení československej rozviedky) list od sovietskych partnerov, teda od dezinformačného odboru KGB. V ňom Sovieti informovali, že podnikajú kroky, ktoré pred svetovou verejnosťou odhalia Nemeckú spolkovú republiku (NSR, teda Západné Nemecko) ako krajinu, ktorá pracuje na novom type chemicko-bakteriologických zbraní. V liste sa doslova písalo:
„Na túto tému boli uverejnené články (inšpirované našou službou) a ohlasy na tieto články. Tak napríklad týždenník Tibune de Nation 1. septembra tohto roku písal o tom, že Izrael chcel v agresii proti Arabom použiť nové chemické zbrane, ktoré dostal z NSR. V súvislosti so správami západonemeckej tlače (Spiegel č. 37 a Stern z 10. 9.) o vzniku tajomnej choroby v NSR, na ktorú zomrelo 7 osôb, talianske noviny Paese Sera (noviny založené v roku 1948 Komunistickou stranou Talianska) napísali, že choroba a smrť ľudí neboli spôsobené infekciou zanesenou do NSR opicami z Ugandy, ako sa tvrdilo v západonemeckej tlači, ale vývinom bakteriologických zbraní v NSR. Viacero ugandských a tanzánijských novín vo svojich textoch rozhodne odmietla nemecké tvrdenia o nákaze od opíc. V súvislosti s týmito správami vás prosíme, aby ste využili svoje spoľahlivé pramene v Afrike a Latinskej Amerike k zosilneniu tejto kampane.“
Sovieti tiež upozornili, že 29. septembra toho roku sa konalo v Kochovom ústave v západnom Berlíne kolokvium za účasti popredných svetových vedcov. Mimo iných tam boli prítomní aj vedci z ČSSR. Kolokvium dospelo k záveru, že k nákaze prišlo porušením karantény a následnou nesprávnou manipuláciou s opicami. Podľa názoru KGB však malo kolokvium v skutočnosti len zakryť skutočnú príčinu choroby. Odpoveď československej strany bola trochu prekvapivá – zamietavá. Treba to ale vnímať na jednej strane v dobovom kontexte istého mierneho odpútavania sa Československa z vazalského vzťahu so ZSSR v druhej polovici 60. rokov („odpútavanie“ ale bolo ukončené okupáciou v auguste 1968).
V kauze figuroval námestník ministra zdravotníctva ČSSR. Československá strana v odpovedi uviedla, že informácie konzultovala s hlavným hygienikom ČSSR (ktorý bol zároveň námestníkom ministra zdravotníctva), profesorom Škovránkom, ktorý o prípade informoval aj ministra zdravotníctva. Profesor Škovránek sa zúčastnil podujatia v Kochovom ústave a na kolokvium prizval aj akademika Čumakova – hlavného sovietskeho experta na horúčkovité ochorenia. Obaja vedci prišli k rovnakému názoru, že choroba a následné úmrtia boli spôsobené porušením karanténnych opatrení. Československá strana odporučila KGB si tieto názory overiť u Čumakova. Ten si podľa príslušníkov čs. rozviedky vyžiadal aj laboratórne vzorky, ktoré boli do ZSSR dodané 7. októbra. Profesor Škovránek žiadal o výsledky sovietskych laboratórnych testov, avšak nebol s nimi nikdy oboznámený. Na základe týchto skutočností konštatovala československá rozviedka, že s prihliadnutím k uvedeným faktom nehodlá využiť túto západonemeckú aféru pre prípadné aktívne opatrenie.
Najznámejšou defamačnou kampaňou KGB a všetkých jej satelitných služieb bolo dlhodobé aktívne opatrenie s krycím názvom „DENVER“. Odštartovala článkom v obskúrnych, takmer neznámych indických novinách Patriot, uverejneným 17. júla 1983. Článok mal názov AIDS môže zasiahnuť Indiu, záhadná choroba spôsobená americkými experimentmi. Išlo o anonymný list, ktorého autorom ale mal byť známy americký vedec a antropológ. V zverejnenom texte sa uvádzalo, že AIDS je následkom experimentov v amerických laboratórií vo Fort Detricku. Prvá správa Zboru národnej bezpečnosti sa na šírení tejto dezinformácie, ktorá bola určite jednou z „najúspešnejších“ svojho druhu z pohľadu ohlasov, ktoré sa jej šíreniu vo svete dostalo, samozrejme tiež podieľala. Bola rozpracovaná v dlhodobom aktívnom opatrení s krycím názvom „DETRICK“ a mala viacero parciálnych akcií. Na šírení tejto dezinformácie spolupracovala s rozviedkou aj východonemecká tajná služba – Stasi.
Pri rokovaniach v Berlíne predstavitelia odboru AO nemeckej služby informovali, že „na problematike AIDS pracujú značnými silami, ktoré ešte hodlajú znásobiť. Vo všetkých akciách zdôrazňujú podiel USA a pokusy na ľuďoch vo Fort Detricku. Nie je nutné vracať sa k tomu, či je pôvod choroby v Afrike. Snažia sa preniesť aspoň časť akcie na teritórium Spojených štátov. Práve publikujú v Uruguaji, kde majú kanál. Pre NSR pripravujú o téme hodinový TV program. Po odvysielaní nám ho zašlú pre informáciu a prípadné zakúpenie ČS. televíziou.“
Námet na AO
Uvedené ukážky aktívnych opatrení sú len minimálnou vzorkou z množstva akcií realizovaných v časoch existencie ZSSR. Aktivity, ktoré sa počas studenej vojny označovali ako aktívne opatrenia nezmizli s koncom studenej vojny. Ruská koncepcia hybridnej vojny priamo nadväzuje na aktívne opatrenia, ktoré vykonávala KGB a jej satelity. Na túto skutočnosť odkazuje aj v článkoch už spomínaná Príručka NATO o ruskej informačnej vojne, ktorá poukazuje na paralely vplyvových aktivít Ruskej federácie a aktívnych opatrení. Niektoré z nich sa môžu zdať z dnešného pohľadu smiešne, ale už vtedy ich pôsobenie a účinok zhrnul spomínaný Ladislav Bittman, zástupca náčelníka Odboru aktívnych opatrení, ktorý po invázii vojsk v roku 1968 ušiel z ČSSR. Aktívne opatrenia prirovnal ku kvapkám jedu sústavne podávaných jednotlivcovi: „Kým následok užitia jednej kvapky je väčšinou nezistiteľný, celkový účinok môže byť osudný“.
Pár slov na záver
V rámci série Dejiny hybridných hrozieb a dezinformácií: Aktívne opatrenia sme vám odprezentovali 5 autorských článkov od Martina Slávika, politológa a odborníka na totalitné režimy. V prvom článku ste sa mohli oboznámiť s konceptom aktívnych opatrení a získať tak základy pre pochopenie skrytých operácií, ktoré sa odohrávali v období studenej vojny. Následné články poskytli pohľad na dynamické a predtým skryté prostredie dezinformačných kampaní komunistických tajných služieb. Dôraz bol pritom kladený najmä na odhalenie týchto aktivít v kontexte domáceho prostredia a jeden celý článok bol preto venovaný organizácii a činnostiam tajnej služby socialistického Československa. Ďalšie články boli následne venované opisu realizácií konkrétnych opatrení.
V retrospektíve táto séria článkov slúži ako komplexný zdroj na pochopenie historického kontextu, organizačných štruktúr a konkrétnych taktík používaných komunistickými spravodajskými agentúrami (v tomto prípade Sovietskym zväzom a Československom) počas studenej vojny. Preskúmaním odtajených informácií a historických záznamov sa len potvrdzuje komplexnosť problematiky hybridných hrozieb ako aj skutočnosť, že dezinformácie predstavujú mocný nástroj manipulácie s ľuďmi, či už v rukách štátnych alebo neštátnych aktérov. Historické fakty sú dôležité nielen pre pochopenie minulosti, ale môžu slúžiť aj ako ponaučenie pre súčasnosť.
Zdroje:
ABS, f. I S- ZNB reg. č. 81067/101 List VSB pre 8.odbor
ABS, f. I. S-SNB, reg.č. 90083 – AO SEPIE
Názory a myšlienky vyjadrené v tomto článku sú osobnými postojmi autora/-ov a nemusia nevyhnutne zodpovedať oficiálnym stanoviskám Ministerstva vnútra. Ministerstvo vnútra neberie na seba zodpovednosť za interpretáciu uvedených informácií.
Mgr. Martin Slávik, PhD. pracoval od roku 2005 na Sekcii dokumentácie Ústavu pamäti národa, kde sa venoval rekonštrukcii a dokumentácii činnosti represívnych zložiek. Od roku 2008 bol vedúcim Oddelenia rozvoja evidencií, českého Ústavu pre štúdium totalitných režimov. Bol zodpovedný za vytváranie lustračného systému Ústavu a viedol dokumentačný projekt o I. správe ŠtB, rozviedke komunistického Československa a bol tiež členom redakčnej rady časopisu Paměť a dejiny. Od roku 2014 je spolupracovníkom Platformy európskej pamäti a svedomia so sídlom v Prahe. Od roku 2016 tiež pracuje v občianskom združení Living Memory.
Tag: Dejiny HH ,dezinformácie