Telegram: Výzva pre regulačné rámce EÚ
Telegram: Výzva pre regulačné rámce EÚ
(originálny názov: EU’s Telegram dilemma: the rise of unchecked influence)
Digitálna platforma Telegram sa od svojho vzniku v roku 2013 dokázala transformovať z relatívne marginálnej chatovej aplikácie na významného aktéra v prostredí sociálnych sietí. Jej rýchly rast, z 35 miliónov aktívnych používateľov v roku 2014 na takmer miliardu v roku 2025, podčiarkuje význam tejto platformy ako globálneho nástroja výmeny informácií pre používateľov na celom svete. Výnimkou nie je ani digitálny priestor EÚ, kde v posledných rokoch rapídne narastá popularita tejto platformy. Ešte na začiatku roka 2024 informoval samotný Telegram, že v rámci únie eviduje 41 miliónov aktívnych používateľov.
Vysoká popularita Telegramu sa však pre EÚ stáva čoraz väčšou výzvou. Platforma je totiž slabo regulovaná, čo vytvára priestor potenciálnym aktérom na výkon rôznorodých škodlivých vplyvov, napríklad nekontrolovateľnému šíreniu nelegálneho obsahu, informačných operácií a podvodov. Mimo to bol Telegram opakovane použitý teroristami a extrémistami na komunikáciu, výmenu materiálov a radikalizáciu ďalších osôb. V minulosti sa objavili aj informácie o obchodovaní s drogami, zbraňami a o online finančných podvodoch. Neobišlo to ani Slovensko. Minuloročné bombové vyhrážky na školách boli šírené prostredníctvom tejto platformy. Tieto skutočnosti sú obzvlášť závažné aj v súvislosti s neochotou poskytovateľov platformy prispôsobiť sa európskym digitálnym reguláciám, napríklad Aktu o digitálnych službách, ktorý vyžaduje zvýšenú reguláciu platforiem.
Podľa aktu by mohol byť Telegram klasifikovaný ako „veľmi veľká online platforma“ (Very Large Online Platform – VLOP), ak počet jeho používateľov v rámci EÚ prekročí 45 miliónov. Tento status by priniesol povinnosť dôslednejšieho dohľadu, transparentnosti a zodpovednosti. Niektoré odhady pritom uvádzajú, že Telegram môže mať v EÚ už viac ako 50 miliónov používateľov. Jeho prevádzkovatelia však tvrdia, že počet aktívnych používateľov v Európe tento prah nedosahuje. Zaujímavosťou je, že po zintenzívnení diskusií v rámci EÚ o vyššej obsahovej zodpovednosti Telegramu zmizla z jeho oficiálnych stránok vyššie uvedená referencia o 41 miliónoch aktívnych používateľov. Dnes sa na týchto stránkach uvádza len zmienka o „signifikantne nižšom počte používateľov ako 45 miliónov“. Pre nejasnosti ohľadom skutočného počtu používateľov bolo v minulosti iniciované vyšetrovanie orgánov EÚ.
Negatívne skúsenosti z členských štátov EÚ
Skúsenosti z členských štátov EÚ potvrdzujú, že Telegram sa stal efektívnym nástrojom na cielené šírenie škodlivých naratívov. Napríklad v Španielsku analýzy ukázali, že mnohé lokálne kanály, ktoré vznikli počas pandémie COVID-19, sa po roku 2022 preorientovali a začali aktívne šíriť ruskú verziu o vojne na Ukrajine. V nemeckom digitálnom priestore sa na tejto platforme počas nedávnych volieb začali vo veľkom množstve objavovať zavádzajúce tvrdenia o zmanipulovanom hlasovaní, „tajných globálnych elitách“ a nelegálnom hlasovaní poštou. Vo Francúzsku potvrdila vládna agentúra VIGINUM rozsiahle ruské informačné operácie. Podobne aj v Poľsku sa objavili kanály, ktoré napodobňovali a šírili obsah rusojazyčných médií, ktoré sú v EÚ zakázané. Problémy s platformou v kontexte škodlivého vplyvu sa tak fakticky ukazujú v rámci celej EÚ.
Dôležitou lekciou je aj skúsenosť z Ukrajiny, kde sa Telegram stal hlavným informačným kanálom až pre 90 % obyvateľstva, čo otvorilo priestor pre šírenie anonymného obsahu bez akejkoľvek zodpovednosti pre obrovské masy ľudí. Mnohé kanály publikujú emotívne, manipulatívne alebo priamo dezinformačné príspevky, čím dochádza k vytváraniu uzavretých, informačne neprístupných skupín (echo chambers), v ktorých sú používatelia opakovane vystavení jednostrannému informačnému vplyvu. Tieto „informačné bubliny“ uzatvárajú používateľa a erodujú jeho kritické myslenie a ochotu vôbec prijímať iné zdroje informácií. Navyše, prítomnosť štátnych orgánov na Telegrame, ktoré ho využívajú na komunikáciu s občanmi, legitimizuje platformu ako spoľahlivý zdroj informácií, aj keď jej poskytovateľ nedokáže zabezpečiť porovnateľné štandardy bezpečnosti a spoľahlivosti ako iné siete.
Kritický pohľad na prístup EÚ
Hoci obavy európskych inštitúcií z rastúceho vplyvu Telegramu nie sú neopodstatnené, čoraz častejšie zaznievajú aj hlasy, že Brusel pristupuje k problému príliš jednostranne. EÚ často poukazuje na to, že platforma sa mení na priestor jedného názorového prúdu a „echo chamberov“, no riešenie hľadá najmä v regulácii a potenciálnych zákazoch. Takýto prístup je problematický, pretože prísne zásahy môžu viesť k opačnému efektu – k strate dôvery verejnosti a inštitúcií a k presunu používateľov do ešte uzavretejších a menej kontrolovateľných prostredí. Skutočnou výzvou preto nie je umlčanie nežiaducich názorov, ale posilnenie schopnosti spoločnosti im kriticky čeliť. Ak má byť regulácia účinná, musí ísť ruka v ruke s podporou mediálnej gramotnosti, transparentnej komunikácie a otvoreného dialógu, namiesto snahy „zamiesť problém pod koberec“ jeho vytláčaním zo zorného poľa.
Pretrvávajúca dilema medzi slobodou a bezpečnosťou
Z pohľadu európskych demokracií predstavuje Telegram riziko predovšetkým preto, že umožňuje rýchle budovanie komunikačných nástrojov, ktoré sa šíria takmer bez prekážok. Slabá moderácia, vysoká miera anonymity a rastúca popularita medzi mladými ľuďmi z neho robia prostredie, v ktorom sa ľahko darí konšpiračným teóriám aj cieleným kampaniam. Používanie platformy oficiálnymi inštitúciami je zároveň dvojsečným nástrojom. Do neregulovaného priestoru sa síce dostáva aj legitímny zdroj informácií, no ten sa často nedokáže efektívne presadiť v porovnaní s dobre organizovanými ekosystémami, ktoré disponujú dlhodobo budovaným publikom a lepšie chápu dynamiku tejto siete.
Táto situácia preto vyžaduje komplexnejší prístup. Jednou z možností je posilniť mediálnu gramotnosť obyvateľstva, aby používatelia dokázali samostatne rozpoznávať manipulatívny obsah. Ďalšou cestou je posilnenie spolupráce medzi štátnymi orgánmi, občianskou spoločnosťou a technologickými firmami pri monitorovaní obsahu, ktorý môže podkopávať demokratické procesy. Nevyhnutná je aj diskusia o technických možnostiach – od zavádzania algoritmov na odhaľovanie koordinovaného neautentického správania až po efektívnejšie označovanie nedôveryhodných zdrojov.
Telegram sa dnes stáva jedným z najvýraznejších symbolov dilem, pred ktorými stojí EÚ v oblasti digitálnej bezpečnosti. Na jednej strane ponúka slobodu komunikácie a nezávislosť od tradičných platforiem, na druhej strane sa mení na nástroj nekontrolovaného vplyvu, ktorý môžu zneužívať nepriateľskí aktéri. Ak chce EÚ zachovať informačnú odolnosť a chrániť svoje demokratické inštitúcie, musí hľadať efektívnejšie formy regulácie, transparentnosti a prevencie šírenia dezinformácií. Rozhodujúce bude, či dokáže nájsť rovnováhu medzi slobodou prejavu a ochranou pred manipuláciou – dilemu, ktorá bude definovať nielen budúcnosť regulácie Telegramu, ale aj širší rámec európskej digitálnej politiky.
Pôvodný článok nájdete na tomto odkaze.
(článok je v anglickom jazyku)