Zdieľame: Prehľad medzinárodnej pomoci pre Ukrajinu I.
Kiel Institute for the World Economy: Prehľad medzinárodnej pomoci pre Ukrajinu I.
V predchádzajúcom článku sme vám priniesli prehľad sankcií, ktoré boli uvalené na Ruskú federáciu z dôvodu hrubého porušovania medzinárodného práva a pokračujúcej ruskej agresie proti Ukrajine. V reakcii na ruskú vojenskú inváziu, ktorá vypukla 24. februára 2022 sa okrem prijatia sankčných opatrení voči agresorovi zaviazalo viacero štátov poskytnúť vojenskú a humanitárnu pomoc napadnutej Ukrajine. V nadväznosti vám preto ponúkneme dva články o medzinárodnej pomoci pre Ukrajinu v kontexte ruskej vojenskej invázie. V prvom článku sa bližšie pozrieme na všeobecný, medzinárodný rozmer tejto pomoci.
Kielský inštitút pre svetovú ekonomiku (IFW Kiel) vytvoril databázu medzinárodnej vojenskej, finančnej a humanitárnej pomoci pre Ukrajinu. V ich Ukraine Support Tracker je možné nájsť dáta o medzinárodnej pomoci, ktorú sa štáty zaviazali poskytnúť od 24. januára 2022, teda presne mesiac pred začiatkom invázie, V tomto období uviedli niektoré členské štáty NATO časť svojich ozbrojených síl do stavu zvýšenej pohotovosti pre narastajúce napätie na rusko-ukrajinských hraniciach. Posledná aktualizácia dát v prehľade prebehla k 31. októbru 2023.
Databáza je zameraná najmä na bilaterálnu pomoc a v súčasnosti zahŕňa údaje zo 41 štátov. Tieto nezahŕňajú príspevky súkromných osôb, spoločností, cirkví či neziskových organizácií, nakoľko k tomuto typu informácií neexistuje dostatočne transparentný a štandardizovaný systém zberu dát. V databáze sú však na základe ich relevantnosti a významu spracovávané údaje o pomoci od inštitúcií EÚ. Dostupný je tiež prehľad o prístupných záväzkoch medzinárodných finančných inštitúcií, ako sú Medzinárodný menový fond, Svetová banka či Európska banka pre obnovu a rozvoj.
V štatistikách je rozlišované medzi humanitárnou, finančnou a vojenskou pomocou. Humanitárna pomoc sa vzťahuje na pomoc určenú pre civilné obyvateľstvo a ide napríklad o potraviny, lieky, oblečenie a pod. Vojenská pomoc zahŕňa všetky typy vojenskej výstroje a materiálu, ako aj nevojenské produkty určené explicitne pre ukrajinské ozbrojené sily (napr. balená voda, potrava, palivo). Finančná podpora zahŕňa granty, pôžičky a záruky pôžičiek poskytnuté ukrajinskej vláde, avšak finančné príspevky s jasným humanitárnym alebo vojenským zámerom sa započítavajú do príslušnej kategórie.
Vo všeobecnosti vychádza databáza najmä z oficiálnych záväzkov a nie len skutočných dodávok pomoci. Je to z dôvodu, že verejných a najmä oficiálnych informácií o záväzkoch je relatívny dostatok, no spoľahlivých informácií o vykonaných dodávkach je málo, obzvlášť v prípade vojenskej pomoci.
Na záver je dôležité zdôrazniť, že sa konkrétne hodnoty môžu pri skúmaní prehľadov/štatistík z rôznych zdrojov odlišovať. Najpravdepodobnejším dôvodom je odlišnosť v metódach a postupoch pri výbere a kategorizácii relevantných dát. Znamená to, že iné prehľady o medzinárodnej pomoci pre Ukrajinu môžu pracovať s dátami iným spôsobom. Podrobnosti o metodológii k zberu a vyhodnocovaniu údajov v Ukraine Support Tracker nájdete v anglickom jazyku na tomto odkaze.
Štatistiky medzinárodnej podpory
Pri pohľade na celkovú pomoc pre Ukrajinu sa podľa metodológie IFW Kiel stali dominantným poskytovateľom inštitúcie EÚ* s pomocou v celkovej hodnote takmer 85 miliárd eur. Ide pritom najmä o pomoc v kategórii finančnej podpory. Najväčším individuálnym donorom medzinárodnej pomoci sú Spojené štáty, ktoré sa v štatistike celkovej pomoci umiestnili na druhom mieste. Hlavnou zložkou americkej materiálnej podpory pre Ukrajinu je vojenská pomoc, ktorej objem nepatrne presahuje len kombinovaná vojenská asistencia členský štátov a inštitúcií EÚ. Na treťom mieste sa umiestnila pomoc od Nemecka, ktorej dominantnou je taktiež podpora vo vojenskej oblasti.
Zdroj: IFW Kiel
*V kontexte boja proti hybridným hrozbám a podpory Ukrajiny stojí za zmienku tiež projekt EUvsDisinfo pod Európskou službou pre vonkajšiu činnosť, v rámci ktorého bolo zozbieraných a vyvrátených tisíce dezinformačných naratívov proti Ukrajine
Dáta ukazujú, že od augusta do októbra 2023 prišlo v porovnaní s rovnakým obdobím v predchádzajúcom roku k zásadnému zmenšeniu objemu prisľúbenej pomoci. Kľúčovými donormi v tomto období ostali Spojené štáty americké a pobaltské, severské a stredoeurópske štáty, ktoré pokračovali v prísľuboch a dodávok pomoci.
Zdroj: IFW Kiel
Na túto skutočnosť do istej miery poukazuje aj štatistika medzinárodnej pomoci z pohľadu jej podielu na HDP poskytujúceho štátu. Na prvých troch priečkach sa v tomto prípade umiestnili Litva, Estónsko a Nórsko. Ich pozície sa však menia na základe toho, či v prípade členských štátov pripočítame k bilaterálnej pomoci aj ich podiel na podpore od EÚ.
Z dát je však zrejmé, že z pohľadu HDP sa najzásadnejšími podporovateľmi Ukrajiny stali štáty Pobaltia, ktoré sa umiestnili na prvých 5 priečkach. Ďalej sú to severské štáty a štáty strednej Európy v priamom či blízkom susedstve s Ukrajinou. Slovenská republika sa umiestnila na siedmom, resp. s dátami o pomoci EÚ na šiestom mieste.
O niečo odlišné štatistiky sa opäť zobrazujú v prípade, že do pomoci Ukrajine zarátame aj náklady na utečencov, ktorí utiekli pred vojnou. V takom prípade by prvú priečku obsadilo Poľsko, ktoré bolo ako susediaci štát najviac zasiahnuté utečeneckou vlnou po začiatku invázie. K decembru 2023 bolo v Poľsku stále najväčšie množstvo utečencov v porovnaní s ostatnými susediacimi štátmi.
Ďalšie dáta a štatistiky nájdete priamo na Ukraine Support Tracker. Už o týždeň vám prinesieme prehľad o pomoci, ktorú pre Ukrajinu poskytla Slovenská republika.
Ministerstvo vnútra neberie na seba zodpovednosť za interpretáciu uvedených informácií.