Preskočiť na hlavný obsah
Aktualita

Nová informačná kampaň proti dezinformáciám!

Nová informačná kampaň proti dezinformáciám!

Centrum boja proti hybridným hrozbám Ministerstva vnútra SR pripravilo informačnú kampaň s názvom „Je to PRAVDA?“, ktorá je zameraná na prevenciu a zvyšovanie povedomia verejnosti o dezinformáciách na internete.

Vyvodenie zodpovednosti samotným tvorcom dezinformácií je v súčasnosti takmer nemožné. Potrebný je preto širší, inkluzívny prístup k posilňovaniu odolnosti verejnosti pred škodlivým vplyvom dezinformácií. Boj proti nim totiž začína už zodpovedným prístupom každého jednotlivca.

Odlíšiť pravdu od fikcie v digitálnom svete, ktorý je presýtený informáciami, môže pripomínať hľadanie ihly v kope sena. Odhaliť klamlivé a zavádzajúce informácie však môže ktokoľvek. Niekedy totiž stačí iba klásť tie správne otázky.

Rozhodnutie o tom, akej informácií budeme veriť je na každom z nás. Na uľahčenie rozhodovania vám v rámci tejto kampane ponúkneme spôsob, vďaka ktorému budete môcť využiť vlastné kritické myslenie pri práci s informáciami na internete. Zodpovednosťou a ostražitosťou pri tom, čomu veríme a čo zdieľame sa efektívnym bojovníkom proti dezinformáciám môže stať každý z nás.

V najbližších týždňoch vám postupne predstavíme 6 znakov, ktoré dezinformácie tradične obsahujú.

Sledujte aj naše ďalšie príspevky, ktoré vám pomôžu byť o krok pred dezinformáciami.

#JeToPravda?


1. Autori dezinformácií

Autori dezinformácií sa často skrývajú za anonymitu internetu a sociálnych sietí. Využívajú tak digitálne prostredie na šírenie nepravdivých informácií bez toho, aby čelili akejkoľvek zodpovednosti za šírenie klamstiev.

Alternatívne majú autori dezinformácií nedostatok odborných znalostí o téme, ku ktorej sa vyjadrujú. Svoju neodbornosť často nahrádzajú agresívnou rétorikou a sebavedomým prejavom. Viditeľné je to najmä v prípade vedeckých a medicínskych hoaxov.

V niektorých prípadoch sa autor dezinformácie môže klamlivo vydávať za oficiálnu autoritu, ktorá s daným tvrdením nemá nič spoločné. Je preto dôležité overiť si, či ide o autentický výstup uvedenej autority.


2. Zdroje

Pri dezinformáciách sa často neuvádzajú žiadne zdroje, prípadne iba iné – nespoľahlivé zdroje informácií. Pokiaľ narazíte na informácie bez jasne deklarovaných kredibilných citácií, mali by ste zvýšiť pozornosť.

Odporúčame vám čerpať informácie z dôveryhodných transparentných zdrojov, ktoré sú podložené odbornými znalosťami. Uprednostňovaním renomovaných médií, inštitúcií a odborne overeného vedeckého výskumu, môžete aj vy bojovať proti škodlivému vplyvu dezinformácií a nestať sa obeťou klamstiev a konšpiračných teórií.

Nezabúdajte však, že pri dezinformáciách môžu byť aj spoľahlivé zdroje uvedené zavádzajúco. Preto je dôležité overiť si, či uvedený zdroj takéto informácie skutočne publikoval.


3. Emočná manipulácia

Dezinformácie sa často snažia zámerne vyvolať pocit neistoty a vzbudiť u svojich prijímateľov silné emócie, akými sú hnev, strach či smútok. Manipulátori sa spoliehajú, že následné intenzívne emocionálne reakcie verejnosti potlačia našu racionalitu a kritické myslenie, čím sa stávame zraniteľnejšími a náchylnejšími voči klamu a manipulácii.

Intenzívne emócie teda často vedú k iracionálnemu a neuváženému konaniu. Skôr, ako budete niečo zdieľať alebo komentovať na internete, zamyslite sa, či tak nerobíte pod vplyvom afektu. Pri pocitoch hnevu alebo strachu ľahko stratíme triezve zmýšľanie, častokrát aj slušnosť, ktorá by mala byť súčasťou akéhokoľvek prejavu, vrátane toho digitálneho.


4. Obsahová manipulácia

Dezinformácie sú často vytvárané zámernou manipuláciou skutočného či napodobňovaním autentického obsahu. Ide napríklad o:

VÝROKY VYTRHNUTÉ Z KONTEXTU. Dezinformácie často zahŕňajú vytrhávanie citátov alebo udalostí z kontextu, s cieľom prekrútiť ich význam. Vždy sa pokúste dohľadať pôvodný zdroj, ktorý vám dokáže odkryť celý kontext prezentovaných informácií.

FALOŠNÉ A UPRAVENÉ DOKUMENTY alebo obrázky, ktoré sa využívajú na imitáciu legitimity dezinformácie. Vždy si overte pravosť dokumentov z dôveryhodných zdrojov. Či je fotografia pravdivá vám zasa môžu pomôcť zistiť nástroje na spätné vyhľadávanie obrázkov.

DEEPFAKE. Ide o vysoko realistický obsah generovaný umelou inteligenciou, pomocou ktorého je možné verne imitovať tváre, hlasy a činy nič netušiacich osôb. Viac informácií o deepfake obsahu a typy na jeho odhalenie nájdete v našom predchádzajúcom článku na: https://www.hybridnehrozby.sk/deepfake-volby/


Už o týždeň vám priblížime ďalší zo základných znakov dezinformácií.

Tag: dezinformácie