Zdieľame: Boj proti dezinformáciám v euroatlantickom priestore
Hybrid CoE: Boj proti dezinformáciám v euroatlantickom priestore
(originálny názov: Countering disinformation in the Euro-Atlantic: Strengths and gaps)
Európske centrum výnimočnosti pre boj proti hybridným hrozbám (Hybrid CoE) je autonómna medzinárodná sieťová organizácia na boj proti hybridným hrozbám. Centrum bolo založené v roku 2017 a sídli vo fínskych Helsinkách.
Dezinformácie sú jedným z najvýraznejších nástrojov hybridných hrozieb súčasnosti. Ich cieľom nie je len ovplyvniť verejnú mienku, ale predovšetkým znižovať dôveru občanov v inštitúcie, prehĺbiť polarizáciu spoločnosti a oslabiť demokratické procesy. Tým dochádza k oslabovaniu a rozkladu našej spoločnosti zvnútra, dôsledkom čoho sa stáva náchylnejšou na útoky cudzích nepriateľských aktérov. Na jej ochranu sú preto nevyhnutné efektívne mechanizmy, ktoré kombinujú celospoločenský prístup, využívajú nové technológie a dokážu pružne reagovať na vývoj v dynamickom informačnom prostredí.
Najnovšia výskumná správa Hybrid CoE analyzuje, akým spôsobom štáty reagujú na dezinformácie, aké nástroje majú k dispozícii a aké sú nedostatky v ich schopnostiach čeliť informačnej agresii. Dáta boli získané prostredníctvom dotazníka, ktorý bol distribuovaný 36 participujúcim štátom Hybrid CoE a dvom organizáciám – EÚ a NATO. Ďalšie potrebné informácie boli zozbierané na spoločných stretnutiach a workshopoch. Dotazník obsahoval 62 otázok a bol zostavený na základe predchádzajúcich skúseností odborníkov z Hybrid CoE, v spolupráci s akademickým sektorom. Celkovo bolo zozbieraných 23 odpovedí od oslovených štátov a organizácií.
„Štyri línie obrany“ proti dezinformáciám
Koncepčný základ pre zber dát vychádzal z rámca založeného na 4 typoch opatrení, ktorými je možné bojovať proti dezinformáciám. Tento koncepčný rámec je známy ako štyri línie obrany proti dezinformáciám (Four Lines of Defence) od českého odborníka Jakuba Kalenského.
1. línia – detekcia, monitorovanie, zaznamenávanie Táto oblasť opatrení je zameraná na komplexný zber údajov a dokumentovanie dezinformačných kampaní, naratívov a zapojených kanálov v informačnom prostredí. Zahŕňa aj meranie vplyvu, identifikáciu cieľovej skupiny a odhad miery ohrozenia, ktorú konkrétna kampaň predstavuje. Súčasťou tejto línie je aj prvá reakcia, zvyčajne v podobe rýchleho vyvrátenia.
2. línia – zvyšovanie povedomia V tejto línii ide najmä o zvyšovanie povedomia verejnosti o dezinformačných kampaniach a opatrenia súvisiace s prevenciou a budovaním odolnosti pred dezinformáciami. Kým v prvej línii je cieľom zhromaždiť čo najviac informácií, v druhej línii sa dôraz presúva na prípravu a informovanie širokej verejnosti.
3. línia – odstránenie zraniteľností Opatrenia v tejto línii sa zameriavajú na odstraňovanie systematických slabých miest v spoločnosti, ktoré môžu byť zneužité šíriteľmi dezinformácií a propagandy. Zraniteľnosťami môžu byť napríklad nízka úroveň mediálnej gramotnosti, všeobecný nedostatok dôvery v inštitúcie, ale naopak aj inštitucionálna neschopnosť štátu bojovať proti dezinformáciám.
4. línia – vyvodenie zodpovednosti Na rozdiel od predchádzajúcich oblastí sa štvrtá línia zameriava na samotných škodlivých aktérov. Týka sa to najmä opatrení na obmedzenie ich schopností, odradenia od ďalších aktivít a v prípade potreby ich potrestania. Patria sem miernejšie opatrenia, ako je verejné odsúdenie, ale aj prísnejšie prístupy, ako je uplatňovanie existujúcich právnych predpisov na sankcionovanie najagresívnejších aktérov a kanálov stojacich za dezinformačnými kampaňami.
Skutočne efektívna obrana vzniká len vtedy, keď sú všetky štyri línie integrované do jednotného systému a fungujú komplementárne.
Nedostatok v oblasti strategických dokumentov aj komunikácie
Prevažná väčšina respondentov uznáva vysokú závažnosť hrozby, ktorú predstavuje šírenie dezinformácií. Zo získaných dát však vyplýva, že takmer polovica štátov nemá žiadny strategický dokument, ktorý by sa širšie dotýkal boja proti dezinformáciám, pričom len približne 30% uviedlo existenciu samostatnej dedikovanej stratégie. Podobné odpovede uviedli respondenti aj v inštitucionálnej oblasti. Len 6 respondentov uviedlo existenciu dedikovaného štátneho orgánu na boj proti dezinformáciám. Väčšia časť štátov sa spolieha skôr na decentralizované iniciatívy jednotlivých rezortov. V tomto kontexte je pozitívnym zistením, že približne 70 % krajín deklaruje existenciu systematickej spolupráce medzi relevantnými štátnymi orgánmi.
Väčšina respondentov uviedla aktívnu spoluprácu so subjektami v neštátnom sektore, najmä s partnermi v oblasti tradičných médií a mimovládnym sektorom. Polovica respondentov taktiež uviedla spoluprácu s akademickým sektorom. Výsledky ukazujú, že v mnohých štátoch sú práve neštátne subjekty kľúčovým faktorom v boji proti dezinformáciám a práve spolupráca s médiami, mimovládnymi organizáciami a akademickou obcou prispieva k obrane a zvyšovaniu odolnosti.
Monitoring a technológie
Najrozšírenejším nástrojom detekcie, monitorovania a zaznamenávania zostáva klasické mediálne monitorovanie a analýza sociálnych sietí, ktoré využívajú viac než tri štvrtiny respondentov. Len menšia časť však hodnotí vplyv jednotlivých dezinformačných kampaní alebo meria ich dosah a iba sedem krajín systematicky využíva umelú inteligenciu na detekciu manipulatívneho obsahu, avšak celkovo je jej použitie výnimkou. Fínsko a Holandsko patria medzi priekopníkov v používaní AI nástrojov, ktoré dokážu identifikovať koordinované neautentické správanie a automatizované účty. Vo všeobecnosti však takmer v každom štáte absentujú konkrétne metodológie na monitoring a vyhodnocovanie. Podľa uvedených informácií sú najčastejšie sledovanými dezinformačnými aktérmi v informačnom prostredí Rusko, Čína, domáce dezinformačné kanály, Irán a džihádistické skupiny.
Povedomie a mediálna gramotnosť
Zvyšovanie povedomia patrí medzi najčastejšie, ale nie vždy najefektívnejšie nástroje. Väčšina krajín organizuje vzdelávacie kampane a workshopy, avšak len malá časť z nich hodnotí ich účinnosť. Správa odporúča, aby vlády uprednostňovali dlhodobé programy mediálnej gramotnosti pred krátkodobými iniciatívami. Ako príklad dobrej praxe uvádza Fínsko, ktoré má mediálnu výchovu systematicky integrovanú do školských osnov od základného vzdelávania až po univerzity. Vo Švédsku a Dánsku zas fungujú národné platformy, kde učitelia, novinári a technológovia spolupracujú na vytváraní edukačných materiálov. Dôležitá podporná úloha je v tejto oblasti opäť pripisovaná mimovládnym subjektom, aj v tomto prípade však existuje zjavný priestor na zlepšenie ich podpory zo strany štátov.
Ako jedna z najzásadnejších výziev je aj komunikácia štátu o politikách boja proti dezinformáciám smerom k verejnosti. Menej než polovica súhlasí, že reakcia vlády je dobre komunikovaná. Strategickú komunikáciu považujú za nedostatočnú alebo neefektívnu, na základe čoho je veľmi náročné získavať podporu a dôveru verejnosti. To sa ukazuje ako obzvlášť problematické, nakoľko práve rozvrat dôvery v štátne inštitúcie je jedným zo základných cieľov dezinformačných kampaní.
Nedostatky v oblasti legislatívy
Väčšina krajín sa pri boji proti dezinformáciám spolieha na existujúce legislatívne rámce, napríklad tie, ktoré sa týkajú nenávistných prejavov alebo ohovárania. Polovica respondentov zároveň priznala, že ich právny systém nie je dostatočne silný na to, aby odradil aktérov šíriacich dezinformácie. Niektoré štáty využívajú nástroje ako verejné odsúdenie, finančné sankcie alebo reštrikcie najproblematickejších kanálov. Rovnako niektoré štáty uplatňujú spoluprácu so sociálnymi médiami s cieľom identifikácie páchateľov stojacich za dezinformačnými kampaňami. Aj v tejto oblasti uvádzajú respondenti nedostatok politickej vôle a potrebných zdrojov na potrestanie a odstrašenie aktérov šíriacich dezinformácie.
Záver
Autori správy uvádzajú, že boj proti dezinformáciám vstupuje do novej fázy, ktorá má postupne prejsť od reaktívnych opatrení smerom k systematickému odstrašovaniu. Napriek tomu, že Európa a transatlantickí partneri dosiahli pokrok v porozumení informačných hrozieb, systém je vo väčšine štátov stále fragmentovaný, podfinancovaný a závislý od dobrovoľných iniciatív.
Hybrid CoE preto vyzýva na vytvorenie trvalej infraštruktúry odolnosti, ktorá by kombinovala technológie, vzdelávanie, právne nástroje a komunikáciu. Len koordinovaný prístup, založený na dôvere medzi štátom, občianskou spoločnosťou a občanmi môže zabrániť tomu, aby agresori naďalej formovali náš verejný priestor podľa svojich zámerov.
Celú správu nájdete na tomto odkaze:
(dokument je dostupný v anglickom jazyku)