Zdieľame: Mapovanie iránskeho vplyvu a radikalizácie v Európe
EU Knowledge Hub on Prevention of Radicalisation: Mapovanie iránskeho vplyvu a radikalizácie v Európe
(originálny názov: Iran’s Quiet Reach: Mapping Tehran’s Influence and Radicalisation Efforts Across Europe)
EU Knowledge Hub on Prevention of Radicalisation združuje odborníkov a podporuje tvorbu a realizáciu politík a stratégií založených na zdieľaných poznatkoch z oblasti radikalizácie a terorizmu.
Hoci sa na prvý pohľad môže zdať, že geopolitické záujmy Iránu sa sústreďujú predovšetkým na domáce prostredie a oblasť Blízkeho východu, realita je iná. Systematická stratégia rozširovania iránskeho vplyvu totiž presahuje jeho regionálne hranice a čoraz zreteľnejšie sa prejavuje aj v Európe. V rámci EÚ boli v posledných rokoch zaznamenané prípady ideologicko-náboženského pôsobenia, kultúrneho vplyvu a iných taktík, ktoré presahujú rámec bežných aktivít tradičnej diplomacie.
O problematike iránskych aktivít v členských štátoch EÚ nedávno bližšie napísala Dr. Joana de Deus Pereira, jedna z vedúcich výskumníčok v rámci EU Knowledge Hub on Prevention of Radicalisation.
Ideologická penetrácia komunít
Aktivity Iránu sa vykonávajú cez krycie štruktúry – diplomatické zastúpenia, kultúrno-náboženské inštitúcie, charitatívne subjekty a súkromné firmy. Iránske vplyvové aktivity v Európe majú systematický, precízne cielený a dlhodobý charakter. Ideologické posolstvá sú šírené najmä v zahraničných komunitách, ktoré s Iránom zdieľajú podobné sociokultúrne identity a hodnoty, napríklad v podobe šiitského islamu. Takéto komunity majú výrazné zastúpenie najmä v západnej a severnej Európe.
K prenikaniu do komunít často dochádza prostredníctvom kultúrnych podujatí a vzdelávacích aktivít pre mládež. Tie na povrchu pôsobia ako nevinné kultúrne a duchovné akcie, no v praxi môžu upevňovať lojalitu k iránskemu režimu, šíriť jeho politické naratívy a v niektorých prípadoch viesť k radikalizácii. V minulosti boli zaznamenané prípady náboženských centier, ktoré sa stali predĺženou rukou iránskeho režimu a dostali sa pod drobnohľad bezpečnostných služieb. V jednom prípade bolo takéto centrum v Nemecku zakázané pre svoj extrémistický vplyv.
Osobitne nebezpeční sú duchovní, ktorí absolvovali teologickú prípravu priamo v Iráne a prinášajú do Európy tamojšie nábožensko-politické doktríny, ako napríklad tzv. Guardianship of the Jurist. Tento koncept legitimizuje absolútnu moc najvyššieho vodcu a slúži na získavanie lojality a vplyvu v zahraničných komunitách.
Mediálne a digitálne pôsobenie
Iránske štátom kontrolované médiá vytvárajú obsah v rôznych jazykoch, zameraný aj na európske publikum. Tieto materiály často kritizujú demokratické mocnosti a západné hodnoty, vykresľujú Irán ako obeť medzinárodného útlaku a spojenecké skupiny či hnutia prezentujú ako legitímny „odpor“. V posledných rokoch došlo k zintenzívneniu aktivít na digitálnych platformách, ktoré umožňujú Iránu obchádzať geografické a jazykové bariéry. Cielené kampane využívajú emotívny jazyk a vizuálne atraktívne formáty, pričom sa opierajú o siete koordinovaných neautentických účtov a online influencerov. Niektoré z týchto kampaní sú zacielené na európsku mládež všeobecne, nielen na konkrétne komunity.
Prepojenie s organizovaným zločinom a nelegálnymi štruktúrami
V Európe sa Irán čoraz viac opiera o sprostredkovateľov z prostredia organizovaného zločinu. Vyšetrovania v niektorých európskych krajinách preukázali, že iránske spravodajské zložky využívajú kriminálne osoby a skupiny na uskutočňovanie operácií proti vybraným cieľom. Bezpečnostné zložky v Škandinávii napríklad odhalili, že miestne kriminálne skupiny boli pod tlakom, aby uskutočnili útoky na diplomatické misie Izraela a židovské komunity. Zastrašovanie kritikov a disidentov žijúcich v Európe je ďalším nástrojom iránskeho pôsobenia. Incidenty zahŕňajú sledovanie, vyhrážky a iné formy obťažovania s cieľom vyvolať strach a obmedziť aktivizmus v exile.
Model využívania lokálnych a medzinárodných nelegálnych štruktúr umožňuje Iránu realizovať násilné akcie bez priameho zapojenia štátu, čím sa znižuje riziko diplomatických dôsledkov a zvyšuje psychologický zastrašujúci efekt. Finančné zdroje na tieto aktivity často pochádzajú zo sankciami neovplyvnených zdrojov, cez “tieňové” siete a často mimo oficiálny bankový dohľad.
Potreba efektívnejšieho prístupu v boji proti zahraničnému zasahovaniu
Irán prenáša model domácej ideologickej kontroly do prostredia diaspóry v zahraničí, vrátane EÚ. Tento prístup kombinuje vplyv náboženských autorít, kultúrno-spoločenských aktivít, mediálnej propagandy a spravodajských operácií. Výsledkom je viacvrstvová sieť pôsobiaca v „šedých zónach“ spoločnosti a práva.
Niektoré vlády v EÚ už pristúpili k zmenám, ktoré sprísnili dohľad nad zahraničným financovaním alebo zakázali činnosť vybraných subjektov. EÚ dokáže uložiť reštriktívne opatrenia osobám a iným subjektom v rámci globálneho režimu sankcií, a to napríklad v prípade, že sú tieto subjekty zodpovedné za páchanie závažných porušení a zneužívaní ľudských práv v mene iránskych štátnych orgánov. Do tejto kategórie spadajú najmä mimosúdne, hromadné a svojvoľné popravy a zabitia alebo násilné zmiznutia osôb považovaných za odporcov alebo kritikov politiky Iránu. Absencia komplexnejšieho spoločného európskeho rámca však stále umožňuje škodlivým zahraničným aktérom využívať právne a regulačné medzery. Experti preto odporúčajú prijať účinnejšie opatrenia na nadnárodnej úrovni, pričom kľúčom je prepojenie spravodajskej spolupráce, legislatívnych úprav a posilnenie odolnosti občianskej spoločnosti voči zahraničnému zasahovaniu.