Zdieľame: Správa o stave a vývoji terorizmu v EÚ
Europol: Správa o stave a vývoji terorizmu v EÚ
(originálny názov: European Union Terrorism Situation and Trend Report 2025)
Europol je európsky policajný úrad, ktorý podporuje členské štáty pri prevencii všetkých foriem závažnej medzinárodnej a organizovanej trestnej činnosti, počítačovej kriminality a terorizmu a v boji proti nim.
Rok 2024 priniesol v Európskej únii sériu incidentov, ktoré poukázali na kontinuálne pretrvávajúcu hrozbu terorizmu. O týchto a mnohých ďalších štatistikách a zisteniach informuje nedávna Správa o stave a vývoji terorizmu v EÚ za rok 2024 od medzinárodnej policajnej agentúry Europol. Správa ponúka prehľad o situácii a trendoch v oblasti terorizmu v európskom priestore, mapuje meniace sa formy a prostredie rôznych foriem extrémizmu a upozorňuje na znepokojujúci nárast radikalizácie mládeže, najmä v digitálnom prostredí.
Terorizmus úzko súvisí aj s problematikou hybridných hrozieb, nakoľko terorizmus môže predstavovať jeden z prostriedkov škodlivého zahraničného pôsobenia. Hybridné hrozby sú komplexné a zahŕňajú kombináciu rôznych nástrojov s cieľom destabilizovať štát, oslabiť jeho obranyschopnosť alebo narušiť dôveru obyvateľstva v inštitúcie. Medzi tieto prostriedky patria, okrem iného, útoky proti kritickej infraštruktúre, rozširovanie konvenčných zbraní, ale aj podpora polovojenských, extrémistických alebo aj teroristických skupín. V tomto kontexte môže byť terorizmus využitý ako forma nátlaku, spôsob na vyvolanie chaosu, strachu alebo spoločenského napätia.
Terorizmus v EÚ v číslach
V roku 2024 bolo v rámci EÚ zaznamenaných 58 teroristických útokov, z toho 34 bolo dokonaných, 5 neúspešných a 19 zmarených bezpečnostnými zložkami. Útoky sa vyskytli v 14 členských štátoch, najmä v Taliansku, Francúzsku a Nemecku. Celkovo si tieto činy vyžiadali 5 obetí na životoch a 20 zranených, prevažne v dôsledku útokov motivovaných náboženským extrémizmom.
Za teroristické trestné činy bolo v EÚ v roku 2024 zatknutých 449 osôb. Najväčší podiel z nich, až 289, súvisel s nábožensky motivovaným terorizmom. Táto hodnota však zároveň predstavuje pokles zatknutých osôb v porovnaní s rokom 2023. Druhými najčastejšie zatknutými boli osoby podozrivé z teroristických činov motivovaných pravicovým extrémizmom (47). Pri tomto type extrémizmu ide však takmer o dvojnásobný nárast počtu zatknutých oproti predchádzajúcemu roku. Znepokojujúcim aspektom je aj veková štruktúra zatknutých. Až 133 osôb malo menej ako 20 rokov, čo naznačuje, že mládež sa čoraz častejšie stáva terčom radikalizácie a náborových aktivít extrémistov.
Pomer počtu teroristických útokov (dokonaných, neúspešných, prekazených) a počtu zatknutých osôb v rokoch 2022 – 2024.
Zaujímavou súčasťou správy sú aj zistenia týkajúce sa Slovenskej republiky, ktorá bola v roku 2024 zasiahnutá atentátom na predsedu vlády, kvalifikovaným ako trestný čin teroristického útoku. Podľa správy sa Slovensko zaraďuje medzi krajiny, kde je radikalizácia a šírenie (najmä pravicového) extrémizmu na vzostupe. V krajine sa objavili viaceré prípady online radikalizácie, ktoré síce nevyústili do násilných činov, no signalizujú rastúci vplyv zahraničných ideologických naratívov a nových foriem extrémizmu v digitálnom prostredí s presahom do zahraničia. Online radikalizácia je obzvlášť nebezpečná najmä pre jej potenciál prerásť v násilné trestné činy v skutočnom svete, čo podčiarkuje tragický teroristický útok v centre Bratislavy v októbri 2022. Podľa správy boli v roku 2024 na Slovensku zatknuté dve osoby v súvislosti s trestnými činmi terorizmu – jedna osoba v súvislosti s krajne pravicovým terorizmom, druhou bol páchateľ atentátu na predsedu vlády.
Digitálne technológie ako hlavný nástroj terorizmu a radikalizácie
Správa upozorňuje na hrozby súvisiace s digitálnym prostredím. Online platformy sú dnes dominantnými nástrojmi radikalizácie mládeže, šírenia propagandy a komunikácie teroristických sietí. Obzvlášť nebezpečné sú:
Sociálne siete a herné platformy: Extrémistická propaganda sa dokáže šíriť aj cez humor, tzv. „meme kultúru“ a prostredníctvom herných komunít.
Uzavreté online komunity: V digitálnom prostredí bola zaznamenaná existencia uzavretých komunít, v ktorých je šírená extrémistická ideológia, materiály zobrazujúce autentické násilie a výzvy na násilie a nenávisť, ktoré sa cielene zameriavajú na radikalizáciu detí a mládež.
Šifrované aplikácie a anonymné fóra: Tieto umožňujú radikalizovaným jednotlivcom spájať sa, koordinovať a anonymne zdieľať extrémistické materiály alebo v krajnom prípade plánovať útoky v reálnom svete.
Tieto siete často prekrývajú hranice medzi rôznymi ideológiami a využívajú psychologickú manipuláciu na ovplyvňovanie mladistvých a detí. Aj na Slovensku sa podľa správy zaznamenali pokusy o online nábor mladistvých, a to najmä v prostredí extrémistických diskusných skupín, ktoré šíria dezinformácie, konšpiračné teórie a extrémistické materiály.
V roku 2024 Europol taktiež zaznamenal čoraz častejšie využívanie moderných technológií:
Umelá inteligencia: Technológia využívaná najmä na generovanie falošných identít, deepfake propagandy a automatizovanú ideologickú indoktrináciu.
3D tlačiarne: Výroba lacných a ťažko vystopovateľných strelných zbraní či výbušnín.
Kryptomeny a digitálny „hawala“ systém: Systém umožňujúci anonymné medzinárodné financovanie teroristických operácií mimo tradičného, monitorovaného bankového systému.
Drony: Technológia, ktorá zatiaľ pri teroristických útokoch v EÚ nezohráva kľúčovú úlohu, no má veľký potenciál pre budúce útoky.
Džihádizmus, krajná pravica, anarchizmus
Džihádistický terorizmus bol v roku 2024 naďalej najaktívnejšou a štatisticky najnebezpečnejšou formou teroristickej činnosti v EÚ. Väčšina útokov bola vykonaná nožmi, zápalnými fľašami alebo podomácky vyrobenými výbušninami. Teroristi často konali ako „osamelí vlci“, inšpirovaní propagandou organizácií ako Islamský štát či al-Káida, avšak bez priameho spojenia s ich štruktúrami. Rok 2024 bol v kontexte náboženského extrémizmu poznačený najmä reakciami na vojnu v Gaze, ktoré sa premietli do vlny antisemitizmu a radikalizácie moslimských komunít a zmenou mocenských pomerov v Sýrii, kde sa súčasťou nových vládnucich štruktúr stali aj radikálne náboženské skupiny.
Správa zároveň upozorňuje na nárast extrémistických aktivít krajnej pravice a ľavicového/anarchistického spektra. Teroristické útoky motivované pravicovým extrémizmom sú často namierené proti osobám inej rasy, národnosti, vierovyznania alebo špecificky migrantom, osobám z LGBT+ komunity, prípadne politikom a aktivistom. Anarchisti a ľavicoví radikáli útočia skôr na štátne inštitúcie, banky, väznice a bezpečnostné zložky. Ich útoky majú často formu podpaľačstva, vandalizmu alebo útokov na infraštruktúru, najmä v Taliansku a Grécku.
Pomer počtu teroristických útokov (dokonaných, neúspešných, prekazených) a počtu zatknutých osôb v rokoch 2022 – 2023 podľa typu motivácie (džihádizmus, pravicový extrémizmus, ľavicový extrémizmus/anarchizmus).
Mládež v ohrození: Radikalizácia začína už v detstve
Najalarmujúcejšie zistenia sa týkajú mládeže. V roku 2024 bol zaznamenaný rekordný počet prípadov, v ktorých deti a mladiství (vrátane 12-ročných) plánovali alebo pripravovali teroristické útoky. Radikalizácia prebieha najmä online, často aj bez priameho kontaktu s extrémistickými organizáciami. Deti sa inšpirujú videami alebo tzv. „edgelord“ komunitami, ktoré vznikajú ako skupiny glorifikujúce influencerov šíriacich kontroverzné, častokrát útočné, nenávistné a ponižujúce naratívy voči rôznym skupinám obyvateľstva. Nenávistný obsah sa tak šíri medzi rovesníkmi a môže viesť až k jeho normalizácii v zmýšľaní mládeže prostredníctvom satiry a digitálnej popularity. Európske štáty preto čelia výzve, ako vyvážiť represiu a prevenciu a ako vôbec kategorizovať detského teroristu a pristupovať nie len k radikalizácii mladistvých, ale priamo detí.
Hoci počet teroristických útokov a zatknutí mierne kolíše, pod povrchom rastie nová vlna extrémizmu: digitálna, decentralizovaná a čoraz mladšia. Práve prenikanie extrémizmu do digitálneho sveta a radikalizácia detí predstavujú najväčšie bezpečnostné výzvy nasledujúcich rokov. Je preto potrebné zamerať sa na preventívne opatrenia, digitálne vzdelávanie, psychologickú pomoc pre mladistvých a medzinárodnú spoluprácu. Musíme byť efektívny tam, kde sa práve dnes formuje nová generácia – teda nie len v školách, ale aj na internete.
Kompletnú správu Europolu nájdete tu.
(dokument je dostupný v anglickom jazyku)
