Zdieľame: Spravodajské služby a strategická komunikácia
Centrum výnimočnosti NATO pre strategickú komunikáciu: Spravodajské služby a strategická komunikácia
(originálny názov: Intelligence and Strategic Communication)
Centrum výnimočnosti NATO pre strategickú komunikáciu (NATO Stratcom CoE) je medzinárodná organizácia s mnohonárodnou štruktúrou a akreditáciou NATO, ktorá prispieva k zlepšeniu strategických komunikačných kapacít v rámci Aliancie a spojeneckých krajín.
V dobe digitálnej informačnej vojny a komplexných hybridných hrozieb už nemusia byť spravodajské informácie dostupné výlučne úzkemu okruhu elitných bezpečnostných expertov a najvyššiemu politickému vedeniu krajiny. Štáty začali aktívnejšie využívať spravodajské informácie aj v rámci strategickej komunikácie s cieľom formovať naratívy v informačnom prostredí, ovplyvniť verejnú mienku a odradiť protivníkov od konania, ktoré verejne nedeklarujú alebo dokonca priamo skrývajú. Táto tendencia sa naplno prejavila v období vypuknutia ruskej invázie na Ukrajinu v roku 2022 a predstavuje zaujímavý posun v úlohe spravodajstva v demokratických spoločnostiach. Aj tajná informácia, získaná komplexnými spravodajskými postupmi, sa tak vo vhodnom momente môže stať predmetom oficiálnej verejnej komunikácie štátu.
Centrum výnimočnosti NATO pre strategickú komunikáciu (NATO StratCom CoE) sa tejto problematike venuje detailne vo svojej novej správe, pričom skúma vývoj trendov a analyzuje synergie medzi dvoma zdanlivo odlišnými oblasťami – spravodajstvom a strategickou komunikáciou.
Od utajovaných skutočností k verejnej agende
Už v minulosti zohrávalo spravodajstvo významnú úlohu pri formovaní vnútropolitického a medzinárodného diskurzu. Známym je prípad Zimmermannovho telegramu z obdobia prvej svetovej vojny, ktorý obsahoval nemecký návrh vojenskej aliancie mexickej vláde. Na základe nej malo Mexiko napadnúť USA v prípade ich vyhlásenia vojny Nemecku a zároveň mu bola prisľúbená finančná a vojenská pomoc, ako aj územia stratené v Mexicko-americkej vojne v 19. storočí. Túto správu zachytilo britské spravodajstvo, ktoré ju odovzdalo USA. Vtedajšia americká administratíva sa ju rozhodla zverejniť, čím zásadne ovplyvnila verejnú mienku občanov proti Nemecku. Podobným prípadom bolo v medzinárodnom kontexte zverejnenie informácií amerických spravodajských služieb na pôde OSN o výstavbe sovietskych raketových zariadení na Kube v roku 1962. Publikácia spravodajských informácií pomohla vyvinúť tlak na Sovietsky zväz a pripraviť svet na plánovanú blokádu Kuby.
Novinkou vo využívaní spravodajských informácií ako nástroja strategickej komunikácie je však rozsah, rýchlosť a strategický zámer. Táto skutočnosť bola zjavná najmä v období pred ruskou inváziou na Ukrajinu v roku 2022, kedy Spojené štáty a Spojené kráľovstvo verejne publikovali bezprecedentné množstvo spravodajských informácií. Ich cieľom bolo varovať spojencov, odradiť Rusko od invázie a ovládnuť informačný priestor ešte predtým, ako ho mohli ruské dezinformačné siete zaplniť klamlivými a zavádzajúcimi naratívmi. Napriek tomu, že k útoku na Ukrajinu skutočne prišlo, zverejnené informácie zbavili Rusko momentu prekvapenia, poukázali na klamstvá ruských predstaviteľov, ktorí až do poslednej chvíle inváziu odmietali a posilnila sa medzinárodná jednota.
Príklady zavádzania ruskými predstaviteľmi v súvislosti s vojnou na Ukrajine.
Zdroj: NATO Multimedia
Mimoriadne schopnosti v strategickej komunikácií preukazuje aj napadnutá Ukrajina. Ukrajinské štátne orgány a bezpečnostne zložky doposiaľ zverejnili množstvo záznamov zachytenej komunikácie ruskej armády, ktoré dokumentujú vojnové zločiny. Populárnymi sa však stali aj virálne momenty ako záznam ruských vojakov zaseknutých vo výťahu či známa reakcia ukrajinského obrancu na výzvu ruského vojenského plavidla, aby sa vzdali. Všetky tieto záznamy formovali globálne vnímanie konfliktu a pomáhali udržiavať morálku domáceho obyvateľstva a podporu zahraničných partnerov, a to aj napriek silným tlakom ruského informačného pôsobenia. Ukrajinské spravodajské služby tak efektívne využili humor, vizuálnu silu aj sociálne siete na oslabenie ruskej informačnej ofenzívy.
| Cieľ | |
| Ovládnutie informačného priestoru | Neutralizácia dezinformácií a posilnenie vlastných naratívov. |
| Odstrašenie. | Demonštrácia poznania zámerov protivníka |
| Atribúcia | Jasné priradenie zodpovednosti. |
| Jednota | Mobilizácia domáceho a spojeneckého publika. |
| Kredibilita. | Preukázanie záväzku k transparentnosti a zodpovednosti. |
Riziká a obmedzenia
Takéto využívanie spravodajstva však môžu sprevádzať vážne riziká. Zverejnenie môže odhaliť zdroje a metódy, vyvolať adaptáciu protivníka alebo obmedziť diplomatickú flexibilitu. Nepravdivé či prehnané vyhlásenia zas môžu poškodiť dôveru verejnosti a z dlhodobého hľadiska mať ďalekosiahle negatívne dopady. V 21. storočí bolo takýmto prípadom rozhodnutie USA odhaliť spravodajské informácie, podľa ktorých mal Irak vyvíjať zbrane hromadného ničenia. Na základe toho bola získaná politická a verejná podpora a následne aj odôvodnená invázia do Iraku v roku 2003. Tieto informácie sa však neskôr ukázali ako nepresné a dodnes zanechali kontroverznú „škvrnu“ na povesti americkej spravodajskej komunity. Z tohto dôvodu je pri zverejňovaní spravodajských informácií nevyhnutná opodstatnená miera transparentnosti.
Špecifickou kategóriou je aj zber informácií z otvorených zdrojov (OSINT) a umelá inteligencia, ktoré zásadne zmenili dostupnosť informácií v digitálnom prostredí. Záujmové organizácie, novinári, súkromné firmy, ale aj individuálni nadšenci dnes často predbiehajú štátne inštitúcie vo vyhodnocovaní a zverejňovaní spravodajstva. Spolupráca medzi štátom a externými aktérmi môže výrazne posilniť kapacity štátu v oblasti vyhodnocovania dát a v konečnom dôsledku aj strategickej komunikácie. Verejne dostupné dáta často podporujú oficiálne tvrdenia bez ohrozenia citlivých zdrojov, čo zvyšuje transparentnosť, no zároveň kladie nové nároky na štáty. Príležitosti na využitie rôznych schopností poháňaných umelou inteligenciou sa neustále rozširujú a ich obmedzenia sú čoraz menej určované samotnými technologickými kapacitami a viac etickými a morálnymi obavami týkajúcimi sa ich zneužitia.
Nová éra verejného spravodajstva?
Ukazuje sa, že používanie spravodajstva ako nástroja strategickej komunikácie je novou zaujímavou zložkou vedenia moderného konfliktu. Pri správnom nasadení môže pomôcť predchádzať hrozbám, posilniť obranyschopnosť a udržať jednotu smerom dovnútra a smerom k partnerom. Jeho účinnosť však závisí od zodpovedného, etického a premysleného prístupu. V boji o pravdu už nestačia len fakty a zistenia ukryté v trezoroch spravodajských zložiek. V digitálnom informačnom prostredí rozhodujú najmä tie, ktoré sa odvážime povedať nahlas, v pravý čas a správnym spôsobom.
Celý dokument nájdete tu.
(dokument je dostupný v anglickom jazyku)
Tag: dezinformácie ,EÚ ,NATO ,spravodajské operácie ,zdieľame