Zdieľame: Akt o digitálnych službách – prípadová štúdia Facebook
Centrum výnimočnosti NATO pre strategickú komunikáciu: Akt o digitálnych službách – prípadová štúdia Facebook
(originálny názov: Impact of the Digital Services Act: A Facebook Case Study)
Centrum výnimočnosti NATO pre strategickú komunikáciu (NATO Stratcom CoE) je medzinárodná organizácia s mnohonárodnou štruktúrou a akreditáciou NATO, ktorá prispieva k zlepšeniu strategických komunikačných kapacít v rámci Aliancie a spojeneckých krajín.
Akt o digitálnych službách (DSA), ktorý prijala Európska únia v roku 2022, predstavuje zásadný zlom v spôsobe, akým digitálne platformy fungujú v rámci EÚ. Vznikol ako reakcia na rastúce obavy zo škodlivého obsahu v digitálnom priestore a zavádza rozsiahle regulácie, ktoré majú za cieľ chrániť používateľov a nájsť krehkú rovnováhu medzi bezpečnosťou a ochranou základných práv a slobôd. Keďže digitálny priestor zohráva čoraz významnejšiu úlohu v živote Európanov, DSA si kladie za cieľ nanovo nastaviť pravidlá týkajúce sa obsahu, transparentnosti a ochrany používateľov, čím sa otvorila nová éra digitálnej zodpovednosti. Vo februári 2024 uplynula lehota, kedy sa museli všetky regulované subjekty prispôsobiť novým podmienkam. Do akej miery je však DSA efektívna v praktickej rovine?
Nová prípadová štúdia NATO Stratcom CoE skúma túto otázku a bližšie analyzuje vplyv DSA na platformu Facebook – jednu z najväčších a najvplyvnejších sociálnych sietí v Európe. V štúdii bol analyzovaný obsah z vybraných poľských a litovských Facebook účtov, pri ktorých bola identifikovaná vysoká pravdepodobnosť šírenia škodlivého obsahu. Autori skúmali a porovnávali obsah publikovaný v roku 2023 s príspevkami z roku 2024, kedy sa už všetky regulované subjekty museli prispôsobiť DSA.
Škodlivý obsah sa šíri aj naďalej
Výskumníci porovnali prostredníctvom nástrojov umelej inteligencie takmer 330 000 jedinečných príspevkov z rokov 2023 a 2024. Napriek cieľu DSA znížiť objem škodlivého obsahu narástol celkový počet škodlivých príspevkov v roku 2024 o 45 %. Viac ako 90 % z nich pritom spadala do kategórie nenávistných prejavov, najčastejšie v oblasti antisemitizmu. Situácia však bola odlišná pri porovnávaných jazykoch. Kým v Poľsku došlo k nárastu nenávistných príspevkov o 55 %, v Litve nastal pokles o 11 %. Tento rozdiel môže byť spôsobený rôznou kvalitou moderovania obsahu Facebookom v jednotlivých jazykoch alebo odlišnými spoločensko-politickými reáliami v týchto štátoch.
Zaujímavosťou je, že najväčší problém predstavovali Facebookové skupiny, pričom v poľskom jazyku bol zaznamenaný až 128 % nárast škodlivých príspevkov v rámci skupín. To naznačuje slabiny v systémoch Facebooku pri kontrole obsahu v rámci skupín v porovnaní s obsahom na profiloch individuálnych účtov.

Porovnanie škodlivých poľských príspevkov publikovaných na individuálnych profiloch a v skupinách v rokoch 2023 – 2024.
Najčastejší problém: Nenávistné prejavy, antisemitizmus a slabá pripravenosť
Spomedzi všetkých typov porušení boli nenávistné prejavy najčastejšie a zároveň najvážnejšie, s celkovým medziročným nárastom o 49 %. Dominantnou témou bol spomínaný antisemitizmus, ktorý sa vo veľkej miere viazal na konflikt medzi Izraelom a hnutím Hamas, a to najmä v rámci poľských príspevkov. Druhým najzávažnejším typom porušenia boli výhražné príspevky voči verejným činiteľom, ktoré však v roku 2024 zaznamenali značný pokles, zo 41 príspevkov na 18. Tretími v poradí boli príspevky ohrozujúce verejnú bezpečnosť, kde bol medziročne zaznamenaný takmer dvojnásobný nárast.

Porovnanie príspevkov podľa typu porušení pravidiel za roky 2023 – 2024.
Výsledky zdôrazňujú, že prebiehajúce geopolitické konflikty vytvárajú živnú pôdu pre nenávistný obsah v digitálnom priestore. Štúdia upozorňuje, že platformy reagujú nedostatočne a nie sú pripravené čeliť náhlemu nárastu digitálnych hrozieb súvisiacich s nečakanými alebo dynamicky sa vyvíjajúcimi krízami, ktoré majú tendenciu stať sa v krátkom čase zdrojom rozsiahleho množstva zavádzajúcich informácií, konšpiračných teórií a nenávistných prejavov.

Porovnanie nenávistných prejavov v poľskom a litovskom jazyku podľa tém za roky 2023 – 2024.
Fact-checking na úkor odstraňovania príspevkov?
Pozitívnym trendom je nárast overovania faktov. Počet príspevkov označených nezávislými fact-checkermi vzrástol v roku 2024 o 45 %. Na druhej strane však klesla miera odstraňovania škodlivého obsahu. V roku 2023 bolo odstránených 12 % označených príspevkov, v roku 2024 len 4 %. Obzvlášť negatívnymi boli tieto hodnoty pri litovských príspevkoch – kým v roku 2023 bolo vymazaných 33 % škodlivého obsahu, o rok neskôr to bolo menej než 1 %. Tieto zistenia naznačujú, že platformy sú síce ochotné aj vďaka DSA označiť škodlivý a zavádzajúci obsah, no v prevažnej miere nekonajú dostatočne razantne pri jeho odstraňovaní a zneprístupnení iným používateľom.
V tomto kontexte však predstavuje problém aj nedávne rozhodnutie Facebooku ukončiť spoluprácu s nezávislými overovateľmi faktov a prejsť na model „Community Notes“. Predpokladá sa, že toto rozhodnutie bolo vyvolané politickými zmenami v USA a súvisí so širšou diskusiou o problematike konfliktu medzi obchodnými záujmami technologických spoločností a zodpovednosťou za obsah šírený na ich platformách. Autori štúdie varujú, že tento krok môže ďalej oslabiť schopnosť platformy reagovať na dezinformácie. Z dlhodobého hľadiska vyvoláva tento trend otázniky o tom, nakoľko budú Facebook a platformy spoločnosti META naozaj ochotné a schopné dodržiavať požiadavky DSA.
Potenciál DSA je značný, no zatiaľ nedosiahnutý
Funguje teda Akt o digitálnych službách aj v praktickej rovine? Štúdia platformy Facebook poukazuje na pretrvávajúce nedostatky. Autori identifikovali viditeľný pokrok v oblasti transparentnosti dát a označovaní zavádzajúcich informácií, no zároveň aj pokračujúci nárast výskytu škodlivého obsahu a vážne nedostatky v jeho odstraňovaní. Platformy ako Facebook budú musieť ísť ďalej než len k povrchným úpravám. Aby boli digitálne platformy skutočne v súlade s DSA, bude potrebná systematická zmena prístupu k moderovaniu obsahu.
Ďalšie informácie o význame, prínose a vplyve DSA nájdete na dedikovanej stránke Rady pre mediálne služby.
Celú štúdiu s metodológiou a ďalšími zaujímavými štatistikami nájdete tu.
(dokument je dostupný v anglickom jazyku)
