Preskočiť na hlavný obsah
Aktualita

Zdieľame: Ako chrániť študentov pred dezinformáciami o zahraničnej politike, EÚ a NATO?

Obsah

SFPA: Ako chrániť študentov pred dezinformáciami o zahraničnej politike, EÚ a NATO?

(originálny názov: Metodika vzdelávania slovenskej mládeže: Ako chrániť študentov proti dezinformáciám o zahraničnej politike, EÚ a NATO?)

Hybridné hrozby sa v posledných rokoch stali jednou z najdôležitejších tém v oblasti bezpečnosti tak na Slovensku, ako i na úrovni EÚ či NATO. Bezpečnostné prostredie vo svete aj v Európe sa za posledné roky zásadne zmenilo. Rapídny rozvoj nových technológií, ako je umelá inteligencia, dôsledky klimatickej krízy na migráciu, dopady globálnej pandémie alebo ruská vojenská agresia voči Ukrajine, sú len niektoré príklady udalostí, ktoré v nedávnej minulosti zásadne ovplyvnili a aj dnes menia svet, v ktorom žijeme.

Poznáme rôzne druhy nástrojov hybridných hrozieb, no ako ukázala prax, obzvlášť relevantnými sú v prostredí Slovenska najmä dezinformácie a propaganda. Tieto môžu byť cielené na rôzne skupiny obyvateľstva, pričom jednou z obzvlášť zraniteľných skupín je práve mládež na školách. S nedostatkom skúseností a slabo rozvinutým kritickým myslením môžu mať mladí ľudia väčší problém rozlišovať medzi spoľahlivými a neoverenými, nepravdivými informáciami.

Ako je teda možné chrániť študentov pred dezinformáciami o zásadných témach ako zahraničnopolitická orientácia Slovenska? Think-tank Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku publikoval metodiku vzdelávania slovenskej mládeže, ktorá môže slúžiť pedagógom ako inšpirácia na lepší prehľad o zahraničnopolitickom ukotvení SR a o dezinformačných naratívoch, ktoré toto ukotvenie v slovenskom informačnom priestore sprevádzajú. Okrem iného tiež poukazuje na spôsoby, akými je tieto témy so študentmi vhodné komunikovať.

Autorkou publikácie je Miroslava Pisklová, analytička SFPA v rámci výskumného programu Európska únia.

Publikácia je rozdelená do 5 kapitol, v ktorých autorka všeobecne poukazuje na problematiku dezinformácií v kontexte slovenského prostredia, uvádza známe dezinformačné naratívy o zahraničnopolitickej orientácii SR a uvádza príklady dobrej praxe v oblasti vzdelávania zo zahraničia. Čo je veľmi dôležité, v ďalších častiach ponúka zásady, praktické metódy a aktivity, ktorými je vhodné so žiakmi tieto témy komunikovať.

Podľa odborníkov a viacerých výskumov je úroveň kritického myslenia a čitateľskej gramotnosti u slovenských študentov až znepokojujúco nízka, čo je do veľkej miery možné označiť za dôsledok vzdelávacieho systému. Spôsob vzdelávania sa na slovenských školách počas rokov len minimálne prispôsobil novým trendom a meniacemu sa prostrediu okolo nás, a to napriek tomu, že sa o tejto problematike diskutuje už dlhšiu dobu. Na základe rozhovorov s odborníkmi, ktoré autorka publikácie vykonala je zrejmé, že pedagógovia, ktorí proaktívne hľadajú inovatívne spôsoby a vedú deti ku kritickému mysleniu sú pozitívnym príkladom, ktorý je potrebné uviesť do plošnej praxe. Je však potrebné spomenúť, že sa v minulosti okrem pozitívneho prístupu jednotlivých pedagógov vyskytli aj negatívne javy, kedy sa učiteľ stal šíriteľom dezinformácií. Táto skutočnosť poukazuje na potrebu preškolenia a rozvoja digitálnej gramotnosti a kritického myslenia nie len u študentov, ale aj u samotných učiteľov.

V súvislosti so zahraničnopolitickou orientáciou SR bolo v priebehu rokov možné identifikovať viacero dezinformačných naratívov, s ktorými sa môžu študenti v informačnom priestore stretnúť. Témy zahraničnej politiky, aktuálneho diania či hlbších súvislostí členstva SR v medzinárodných zoskupeniach sú však v rámci výučby diskutované len marginálne. Problémom je najmä „nízka časová dotácia na predmety, kde by bolo najprirodzenejšie prioritne rozvíjať kritické myslenie u žiakov (dejepis, občianska výchova, cudzí jazyk); málo priestoru pre aktuálne dejiny a dianie po druhej svetovej vojne v rámci výučby dejepisu.“ Publikácia ďalej uvádza príklady dobrej praxe z Estónska, Fínska či Belgicka.

V kontexte zavádzajúcich informácií o zahraničnopolitickej orientácii SR je vhodné spomenúť, že do debunkingu dezinformácií sa aktívne zapájajú viaceré subjekty verejného a súkromného sektora. Príkladom sú aktivity Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky, ktoré nájdete tiež v našej kategórii „Mýty a fakty“.

Ako deklaruje Bezpečnostná stratégia SR, členstvo v NATO a EÚ tvorí základný pilier bezpečnosti SR, pričom boj proti dezinformáciám a zvyšovanie odolnosti voči hybridným hrozbám patrí k cieľom slovenskej bezpečnostnej politiky. Je preto nevyhnutné, aby mali mladí ľudia prístup k dostatočne kvalitnému vzdelaniu v otázkach kritického myslenia, informačnej gramotnosti a zároveň zahraničnej politiky SR. Nová metodika vzdelávania slovenskej mládeže poskytuje „ucelený prehľad o tom, ako sa vedia slovenskí učitelia stať súčasťou komplexného boja proti dezinformáciám na Slovensku a pomôcť viesť slovenskú mládež smerom k analytickejšiemu mysleniu, schopnosti vyhodnocovať prijímané informácie, dávať ich do súvislostí, porozumieť širšiemu kontextu, aj preskúmať vlastné postoje či emócie odvodené od prijímaných správ.“

Odporúčané metódy práce so žiakmi, konkrétne aktivity a ďalšie odporúčania nájdete priamo v publikácii na stránkach SFPA.

Názory a myšlienky prezentované v publikácii nemusia nevyhnutne zodpovedať oficiálnym stanoviskám Ministerstva vnútra. Ministerstvo vnútra neberie na seba zodpovednosť za interpretáciu uvedených informácií.


Tag: dezinformácie ,zdieľame